Organizátori zhromaždení Fridays for Future v Žiline adresujú primátorovi mesta otvorený list

V piatok sa v Žiline konalo už v poradí druhé zhromaždenie Fridays for Future, ktoré predstavuje sériu školských štrajkov za riešenie klimatickej situácie. Ide o medzinárodné hnutie žiakov a študentov, ktorí sa rozhodli nezúčastňovať sa v piatky na hodinách a namiesto toho sa zúčastňujú na demonštráciách, aby požadovali opatrenia na zabránenie ďalšiemu globálnemu otepľovaniu.

Publicita a rozsiahle organizovanie akcií začali, keď klimatická aktivistka Greta Thunberg začala v auguste 2018 protestovať pred švédskym parlamentom s transparentom „Skolstrejk för klimatet“ a postupne sa k nej pridali milióny ľudí a po celom svete.

K štrajku sa postupne pridáva širšia verejnosť. Posledného štrajku v piatok 24.5.2019 sa zúčastnilo po celom svete 1,6 milióna ľudí v 1.664 mestách a 199 krajinách, štrajk sa konal aj v Žiline. Plánované sú ďalšie štrajky až do začatia konkrétnej klimatickej politiky mesta, štátu a korporátnej sféry.

Organizátori zhromaždenia v Žiline Marek Kuchta , Marek Gřešek a Ivana Rumanová dnes poslali primátorovi Žiliny Petrovi Fiabáne otvorený list, v ktorom sa okrem iných pýtajú na niektoré oblasti fungovania mesta v súvislosti s klimatickou situáciou. List prinášame v plnom znení nižšie.

Vážený pán primátor,

desiatky tisícov vedcov (napr. združenie Scientists for Future, 26.000 vedcov) tvrdia, že sa naša planéta nachádza v klimatickej kríze a požadujú od politikov urýchlené riešenia. Pri príležitosti globálneho klimatického štrajku, ktorý sa konal v piatok 24.5.2019 aj v Žiline, Vám chceme formou tohto otvoreného listu položiť v tejto súvislosti niekoľko otázok, ktoré by mesto Žilina malo vedieť jeho občanom znepokojených klimatickou krízou zodpovedať. 

O klimatickej zmene dnes panuje vedecký konsenzus – 97% vedcov otepľovanie planéty považuje za reálne a spôsobené primárne ľuďmi. Ak v nasledovných rokoch nezatiahneme záchrannú brzdu a neprestaneme vypúšťať skleníkové plyny, situácia na Zemi sa stane neúnosnou kvôli drastickým výkyvom počasia, povodniam, suchám, masovému vymieraniu živočíšnych druhov a zvlášť opeľovacieho hmyzu, a v tejto súvislosti aj vznikajúcej nekontrolovateľnej migrácii, ktorá bude znásobená extrémnym počasím, výkyvmi v poľnohospodárskych výnosoch a vojnovými konfliktami.  

Medzinárodný klimatický panel IPCC však tvrdí, že výrazné zmenšenie rizika týchto scenárov je možné, ak sa globálne oteplenie podarí do roku 2050 udržať v rozmedzí 1,5-2°C oproti predindustriálnej úrovni. K naštartovaniu tejto redukcie sa právne zaviazalo podpisom Parížskeho klimatického dohovoru aj Slovensko, konrétne máme do roku 2030 redukovať emisie našich skleníkových plynov o 40% (oproti roku 1990), tak, ako všetky signatárske krajiny. Je zjavné, že aby sa takáto redukcia podarila, musia vyvinúť v približne rovnakom rozsahu snaženie aj jednotlivé správne celky Slovenska, a síce kraje, mestá, a takisto priemyselný sektor. 

Slovensko však má žial aktuálne druhý najhorší klimatický plán spomedzi všetkých Európskych krajín, a obávame sa, že podobne sú na tom aj jednotlivé mestá. Ako je na tom Žilina? 

Na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciam Vás v tejto súvisloti žiadame o odpovede na nasledovné otázky: 

1) Aký objem CO2 a ďalších skleníkových plynov sa ročne vyprodukuje na území mesta Žilina? (od roku 1990 po dnes) 

2) Kto sú desiati najväčší znečisťovatelia na území mesta Žilina čo sa týka emisií skleníkových plynov?

3) Existuje plán, ako mesto Žilina hodlá zredukovať emisie skleníkových plynov na jeho území o 40% do roku 2030?

4) Do roku 2050 majú byť emisie CO2 v Európe nulové, s tým, že rozhodnutia ako nastúpiť túto cestu majú podľa panelu IPCC padnúť v nasledujúcich jedenástich rokoch (2019-2030), aby sme stihli zabrániť popísanej klimatickej katastrofe. Aké rozhodnutia sú v tomto smere v Žiline v príprave?

5) Kontaktoval alebo zaviazal štát nejakým nariadením mesto Žilina k aktivitám na redukovanie skleníkových plynov v konkrétnom rozsahu?

6) Žilina má smutné prvenstvo – je v niekoľkých parametroch krajským mestom s najhoršou kvalitou ovzdušia a pravidelne tu dochádza k prekročeniu limitov PM10 a PM2.5. Aké kroky okrem monitorovania mesto podniká, aby k prekračovaniu týchto limitov nedochádzalo?

7) Jedným z najväčších znečisťovateľov je zjavne Žilinská teplárenská, a.s., a spaľovanie uhlia v nej. Za jediný zimný mesiac dochádza k vypúštaniu desiatok ton CO2, ale aj NOx, SO2, ktoré sú zároveň škodlivinami s vplyvom na lokálne obyvateľstvo a prírodu. Podľa klimatológov musí byť spaľovanie uhlia v nasledujúcej dekáde plošne zastavené, ak máme splniť záväzné limity CO2, dohodnuté pre rok 2030 v Parížskom dohovore. Takisto sa s koncom uhlia počíta aj v Envirostratégii 2030 už schválenej vládou SR. Kedy bude konkrétne uhlie odstavené v žilinskej teplárni?

8) Mesto Žilina sa vo svojich reklamných materiáloch ako aj na svojej webstránke z podstatnej časti prezentuje aj Národným parkom Malá Fatra. Predpokladáme teda, že lesy a okolitá príroda sú kľúčové pre jeho obyvateľov v rámci voľnočasovej, turisticko-ekonomickej funkcie a takisto aj ako zelené pľúca kotliny. Aj podľa klimatológov sú lesy a zachovanie, resp. rozširovanie ich rozlohy a diverzity absolútne kľúčové v boji s globálnym otepľovaním. Vnímame, že nielen na okolitých kopcoch (napr. hrebeň Dubňa) dochádza k rozsiahlym výrubom, ale dochádza k nim aj v samotnom Národnom parku Malá Fatra. Zaujíma sa mesto o dianie v okolitých lesoch a Národnom parku a vyjadruje oficiálne svoju pozíciu k výrubom? Mieni mesto Žilina zaujať oficiálne a principiálne stanovisko a postaviť sa za ochranu lesov v okolí Žiliny a konkrétne aj tých Národnom parku Malá Fatra?

9) Monitoruje mesto chemické zaťaženie pôdy a vôd s ohľadom na priemyselnú a poľnohospodársku výrobu na jeho území a v jeho bezprostrednom okolí? Existujú stratégie zamerané na ochranu pôdy a podzemných vôd?

10)Pred nedávnom bol všetkým primátorom na Slovensku doručený návrh Smernice pre znižovanie spotreby jednorazových obalov na území mesta. Hodlá mesto túto smernicu implementovať?

11)Mnohí z nás sú pripravení mestu podať pomocnú ruku konkrétnymi návrhmi aj obsahovou prácou. V tejto súvislosti považujeme za nutné zriadenie interdisciplinárnej klimatickej/dekarbonizačej komisie zloženej z odborníkov, vedcov, verejnosti ako aj zástupcov mesta. Je mesto ochotné zriadenie takejto komisie zabezpečiť?

12)Vie si mesto Žilina predstaviť, že by zohralo kľučovú rolu medzi slovenskými mestami a ako prvé vyhlásilo stav klimatickej núdze po vzore iných miest, ktoré už tak urobili a umožnilo im to naštartovať klimatickú politiku? (Bristol, Basel, Berkley, Brighton, Cambridge, Cardiff, Glastonbury, Glasgow, Kiel, Konstanz, Leicester, Leeds, Los Angeles, Miláno, Oxford, San Francisco, Sheffield, Mulhouse, Londýn, Ottawa, Praha 7, Vancouver, Ženeva a ďalších 500+ jurisdikcií)

Vážený pán primátor, veríme, že situáciu ohľadne klimatickej krízy vnímate rovnako vážne ako vedecká komunita, ale aj my, znepokojení žiaci, študenti a občania. Vopred ďakujeme za Vaše odpovede. S vašim dovolením ich zverejníme na našich stránkach a dáme na vedomie médiám. 

S pozdravom, 
za Fridays for Future Žilina

Marek Kuchta
Marek Gřešek
Ivana Rumanová