Filip z Cechu Terra de Selinan: Vidíte nás v táboroch, ako stvárňujeme bojové udalosti, ale aj ako remeselníkov

Poznáte ich ako stredovekých bojovníkov, pisárov, kováčov, brašnárov, sviečkarov či iných remeselníkov. V okolí Žiliny ich najčastejšie stretnete na historických vystúpeniach a podujatiach, z ktorých najznámejší je každoročný Stredoveký deň. Ich bojové umenie zas môžete sledovať na šermiarskych a lukostreleckých turnajoch, ako sú napríklad Žilinský kumšt a Lietavský šíp.

Cech Terra de Selinan už viac než 20 rokov učí Žilinčanov o ich predkoch a minulosti ich mesta prostredníctvom historických vystúpení. Páni a dámy v kostýmoch však vedia byť aj poriadne nebezpeční. Mnohí z nich sa totiž venujú športovému historickému šermu alebo lukostreľbe, ktoré cech vyučuje.

Najznámejší žilinský cech je v skutočnosti občianskym združením, na čele ktorého momentálne stojí Filip Višňovský. V rozhovore s ním sa dočítate:

• ako Cech Terra de Selinan vznikol a čomu sa venuje,
• čo znamená jeho názov a prečo bol zvolený,
• aké sú Filipove povinnosti a čo mu členstvo v cechu prináša do života,
• ako sa dá vstúpiť do cechu,
• kde všade ich môžete vidieť a kto všetko cech podporuje.

Ako, kedy a kým bol cech založený?
My sme vznikli ako iniciatíva skautského oddielu. Náš prvý názov bol Potulní rytieri Celebnilu , tak som to našiel v starých stanovách. Skupina vznikla v roku 1995 a jej prvý predseda bol Juraj Matejík . On sa v súčasnosti venuje veľmi krásnemu remeslu, je to obuvník na profesionálnej historickej úrovni, robí repliky do múzeí po celom svete. 

Ako sa cech vyvíjal tak sa postupne vytvorili 2 prúdy. Jeden bol zameraný na living history, to je žijúca história, prezentácia dobového života, kde sa kladie dôraz na historickú korektnosť. Druhý prúd bol viac zameraný na zábavu a historická korektnosť nebola na prvom mieste. Okolo roku 2000 sa tieto dva prúdy rozdelili a potulní rytieri z living history začali chodiť na samostatné VIP akcie. V tomto období z toho druhého prúdu vzniká Cech Terra de Selinan, ktorého prvým predsedom bol Mário Sapieta, ktorý je dnes už len čestným členom. Môj osobný postoj je, že práve tá stránka toho kamarátstva a zábavy dokázala utužiť komunitu natoľko, aby prežila a mohol z nej vzniknúť náš cech.

Čomu všetkému sa venujete?
To, čomu sa cech venuje v súčasnosti zďaleka prevyšuje to, čím bol v minulosti. Začínali sme s replikáciou dobového života, snažili sme sa podať čo najvernejšie historicky kostýmy, zbroje a spôsob života zväčša vo vojenskom tábore. Vtedy sme však nemali taký ľahký prístup k historickým zdrojom a záznamom, takže kostýmová úroveň a vybavenosť bola oproti tomu čo máme dnes žalostná. V súčasnosti sa naše portfólio rozšírilo. Máme living history, ktorá je založená na korektnosti jednak materiálovej a strihovej, ale napríklad aj na správnom vrstvení kostýmov podľa spoločenských tried. Inak sa obliekal chudák, inak remeselník a inak šľachtic. V rámci živej histórie nás vidíte v táboroch, ako stvárňujeme rôzne bojové udalosti, ale môžete nás vidieť aj ako remeselníkov, ktorí zosobňujú ten laický sedliacky mestský život. Replikujeme aj remeslá, kuchynský život či dobovú hygienu, môže byť aj zážitkovou formou, keby bol niekto odvážny. Z vojenskej histórie ukazujeme aj repliky zbraňových systémov, vývin palných zbraní v spolupráci so spolkom sv. Šebastiána,  robíme ukážky historickej lukostreľby či domobrany. Naše portfólio remesiel zahŕňa brašnárov, obuvníkov,  kováčov, tesárov, pisárov či výrobcov lukov a zbrojí, ja som napríklad sviečkar, kolegyňa maľuje na historické plátna dobovými pigmentami, máme krajčírku a tak ďalej. To všetko môžete vidieť na Stredovekom dni v Žiline ktorý my priamo organizujeme.

Venujeme sa aj šermu, hlavne v takom športovejšom zameraní. Stále je to historický šerm s replikami historických zbraní, najčastejšie tréningových, ale používajú sa moderné ochranné prostriedky. Na svete to má označenie HEMA – historické európske bojové umenia, sú v tom turnaje a súťaže. Aj my v Žiline usporadúvame vlastný turnaj s názvom Žilinský kumšt.

Okrem toho sa venujeme lukostreľbe, konkrétne primitívnej alebo intuitívnej lukostreľbe. Strieľame z drevených, nanajvýš laminátových lukov bez kolimátorov či rôznych protizávaží. Aj k tomuto sú uspôsobené súťaže. My organizujeme jeden z mála hradných turnajov na Slovensku, Lietavský šíp na Lietavskom hrade.

Aké máte zdroje, odkiaľ čerpáte informácie?
V súčasnosti samozrejme existuje pinterest, google, ako aj veľa zdigitalizovaných kroník. Napríklad Bernská mestská kronika je vynikajúci zdroj pre nás, nakoľko sa venujeme historickej replikácii nemeckej časti obyvateľstva v horných Uhrách, čiže Žilinským Nemcom. Boli tu samozrejme aj žilinskí Slováci alebo Uhri, ale v 15. storočí tu bola veľmi početná a silná nemecká komunita a tá si doniesla svoju módu. Z takýchto kroník sa dá veľmi dobre čerpať to, ako sa obliekali. Rovnako sú zdigitalizované rôzne podklady v archívoch múzeí. Či už sú to obrazové materiály, kde sa dajú vidieť typy oblečenia, švy, sú tam znázornené typy zapínania na kostýmoch ale napríklad aj forma upínania na vojenských stanoch. Potom sú samozrejme aj písané podklady, ako napríklad obchodné zmluvy, kde hovoria koľko akej látky sa nakupovalo. Z vojenských záznamov sa dá zistiť napríklad aký pomer tvorila aká časť vojska, koľko tam bolo pechoty, koľko lučištníkov, arkebuzníkov a podobne. Potom sú tu samozrejme kroniky, ktoré zapisujú historické udalosti, ako napríklad Žilinská mestská kniha, z ktorých sa dá čerpať.

Môžeme jemne načrieť do histórie. Minulý rok Žilina slávila 700. výročie získania prvých privilégií daných mestu od kráľa Karola Róberta. V roku 1321 dostala Žilina kráľovské výsady ako napríklad možnosť rybolovu, nejaké úľavy na daniach, colné právo a míľové právo. To posledné znamenalo, že míľu od mesta nemohol nikto iný ako obyvateľ mesta vyrábať alebo predávať, takže vznikol jemný monopol. A mali sme aj zaujímavé výročie, ktoré sa viaže k Nemcom, 640 rokov dozadu, čiže v roku 1381 bolo synom Karola Róberta vydané privilégium Pro Slávis. V Žiline totiž vznikal konflikt medzi slovenskými a nemeckými Žilincami. Nemci, keďže boli bohatší mešťania, boli vo väčšej miere zastúpení v mestskej rade a mali možnosť o všetkom rozhodovať, zatiaľ čo Slováci boli utláčaní. Toto privilégium zrovnoprávnilo žilinských Nemcov a Slovákov aby v rovnakom počte sedeli v správnej rade a tak ďalej. No napriek tomu tu stále bola silná nemecká komunita a kvôli lepšej dostupnosti zdrojov sme sa rozhodli replikovať práve túto nemeckú časť obyvateľstva.

Sústredíte sa na konkrétne obdobie?
Samozrejme nerobíme všeobecne gotiku alebo stredovek. Našou prioritou bolo 15. storočie, druhá polovica od roku 1460 až do 1491-92, čiže približne doba Mateja Korvína. Na konci sa to začína prelínať do modernejšej renesancie, takže tam by bola nutná prudká zmena kostýmov. A keďže minulý rok bolo to 700. výročie mesta, tak sme sa prekostýmovali aj do obdobia Karola Róberta okolo roku 1321.

Koľko máte momentálne členov?
Nakoľko sa jednotlivé sekcie prelínajú, môj odhad je 60 až 70 členov. Najsilnejší je šerm, tam môže byť okolo 40 členov, ale títo členovia sú zväčša aj súčasťou historiky a niektorí sa zúčastňujú aj lukostreľby.

Čo znamená meno cechu a prečo bolo zvolené?
Sme Žilinčania a Selinan je prvá písomná zmienka o Žiline. Niekde v 12. storočí sa o tomto území začalo hovoriť ako o terra de Selinan. Terra je zem, de je predložka a Selinan je označenie Žiliny, takže v písomných zmienkach terra de Selinan znamená územie žilinské. No a keďže sme cech ktorý vyrába vlastné zbroje, zbrane a robíme rôzne iné remeslá, tak sme k tomu len pridali Terra de Selinan. Takže sme vlastne Cech zeme žilinskej.

Ako dlho si vodcom cechu? Máte pre túto funkciu iný názov?
Podľa stanov som zvolený predseda občianskeho združenia. Máme vlastné predsedníctvo, valné zhromaždenie, takže sme normálne funkčné OZ. Historicky by som bol možno hajtman. Myslím, že som vedúcim skupiny 4 alebo 5 rokov. Toto je moje tretie volebné obdobie.

Aké sú tvoje povinnosti?
Skrátene by som povedal, že som dievča pre všetko, ale v základe je to reprezentácia. Nadväzovanie vzťahov, najčastejšie s mestom pri organizácií historických podujatí, celkovo mailová komunikácia, byrokracia, a tak ďalej.

Je to tvoja práca alebo koníček?
Na Slovensku sa len pár vyvoleným podarilo takouto prácou živiť, je to veľmi náročné. Kultúra na Slovensku a akékoľvek organizovanie akcií je dosť podhodnotené a šport ako taký je tiež bez nutričnej hodnoty. Chýbajú tam peniaze a keďže ja chcem, aby sa veci rozvíjali, tak na tom nemôžem zarábať. Robím to všetko vo voľnom čase, aj keď sa to stáva skôr povinnosťou ako hobby. Je to vlastne koníček prerastený do životného štýlu.

Čo ti cech dáva do života?
Stres, vrásky a veľkú skúsenosť v riadení. Obrovskú dávku zodpovednosti, veľa zábavy, strašne veľa príjemných zážitkov a spoznávanie milých ľudí ktorí sú často ochotní ťahať za jeden povraz, aj keď to chce trošku motivácie a trošku bičíka. A samozrejme mi to dalo skvelú partiu.

Akým spôsobom je možné vstúpiť k vám do cechu a k akým skupinám sa vlastne dá pridať?
Naprieč Slovenskom je veľa skupín, takže ak sa nájde záujemca, ktorý je z konkrétnej lokality tak ho radi odporučíme do jeho lokality. Ak je to niekto z okolia Žiliny alebo sa chce venovať aktivitám tu v ZA tak môže prísť prakticky kedykoľvek. My robíme centrálne nábory, ktoré sú ale smerované prioritne na šerm a lukostreľbu ako športovú činnosť, keďže tam prebieha nejaká didaktika a edukácia a je dobré keď je to zarámcované na celé obdobie. Ak by prišiel každý mesiac niekto nový, tak sa ťažko niekam posunieme. Samozrejme vtedy prezentujeme aj historickú činnosť a každý, kto je na našich tréningoch sa neskôr dozvie, že robíme aj historiku. Takpovediac sa snažíme cez šport stiahnuť ľudí aj k historike.

K historickej časti sa dá pridať aj samostatne, tam nie je žiadne časové obmedzenie. Môžeš sa pridať na ktorúkoľvek akciu. Na začiatku vieme požičať kostým, potom sa od teba vyžaduje aby si si urobil vlastný kostým. Ak ťa to zaujíma a chceš, tak sa pridáš k nám do partie a učíš sa postupne popri nás. Robíme aj rôzne semináre pre našich členov, aj teraz v máji budeme mať taký edukatívny, prídu kováči, historici a remeselníci, ktorí sa venujú historickým nálezom. Oni nám o tej svojej sekcii niečo povedia aby sme my potom mohli tieto informácie posúvať bežným ľuďom.

Máme internetovú stránku, facebook  a instagram pod rovnakým názvom a emailový účet terradeselinan@gmail.com, takže nám stačí napísať, že sa človek chce pridať. My už s ním vyriešime čo si predstavuje a očakáva a či to jeho pobyt v skupine môže naplniť.

Robievate nábory nových členov?
Pravidelný nábor býva na prelome septembra a októbra, ten je zverejňovaný, býva k tomu aj malá facebooková kampaň, zväčša sme aj na letákoch a city light-och po Žiline. Zúčastňujeme sa aj akcií ako napríklad burza športu na Hlinkovom námestí, je to prvý piatok v septembri. Snažíme sa rozširovať povedomie o tom, že sme tu.

Aké podmienky musia spĺňať noví členovia cechu?
Na šerm je ideálny vek 15+, rovnako na historické akcie, lebo tí ľudia by mali byť schopní počúvať a byť sebestační. Ak chce prísť niekto mladší, chceme spoznať jeho rodičov, aby vedeli čo u nás bude ich dieťa robiť. Rovnako na tréningoch chceme, aby sa rodičia prišli pozrieť na jeden či dva tréningy a ak sú s tým v pohode, tak tam to dieťa nechajú. Lukostreľba je u nás od 8 rokov. Iné podmienky nemáme. Snažíme sa venovať hlavne Žilinčanom, ktorí majú perspektívu, že v cechu zostanú.

Aké máte členské poplatky?
To sa rozdeľuje na športovú a historickú časť. Ročný poplatok na šerm pre dospelého je maximálne 200 eur za rok, lukostreľba je 80 eur na rok. Samozrejme je nutné mať vlastné vybavenie. Lukostreľba nie je drahý šport, vybavenie sa dá zohnať do 200 až 300 eur. Pri šerme profi výbava môže stáť okolo 1000 eur. Historika nemá členský poplatok. Z niektorých komerčných akcií má OZ aj príjem, s tým sa delíme s členmi. Peniaze sú ale viazané napríklad na výbavu či kostým, teda na rozvoj hobby.

Kde vás môžu ľudia vidieť alebo sa o vás dozvedieť?
Pravidelne na tréningoch a turnajoch lukostreľby a šermu, okrem leta, kedy je historická šermiarska sezóna. Vtedy nás ľudia môžu vidieť na podujatiach ako je Stredoveký deň v ZA, Ilešháziovské panské hody, Rotenstein festival na zámku Holíč, na hrade Strečno, na Oravskom zámku či na Budatíne. Taktiež nás môžu vidieť na vystúpeniach, teambuildingoch, dňoch detí, benefičných akciách.

Ste sponzorovaní mestom alebo nejakou organizáciou? Odkiaľ získavate financie na výstroj, kostýmy a všetko ostatné?
Veľa hradíme z vlastného. Prakticky celý šerm a to ako sme sa vyvinuli bolo postavené na našich vlastných zdrojoch a ochote podporiť vlastné hobby. Posledné 4 roky sa nám darí naozaj veľmi dobre spolupracovať s mestom Žilina. V rámci mojej iniciatívy žiadame o granty na historické podujatia. Na výrobu kostýmov pre stredoveký deň, ktorý bol v dobe Karola Róberta, sme dostali od mesta finančnú pomoc, lebo tie látky a kostýmy sú extrémne drahé. Zväčša sú to granty na Stredoveký deň, Žilinský kumšt alebo na Lietavský šíp. Dostávame aj športovú dotáciu na platenie telocviční a vybavenia, nebyť tohto by sme boli vo veľmi úspornom režime, vďaka tomuto môžeme napredovať a posúvať sa. Občas sa nájde niekto kto nás podporí, momentálne je to nadácia Pantheon foundation, ktorá nás podporuje v rámci Žilinského kumštu, a tiež žilinská stavebná firma KPI. Okrem toho máme dodatočné zdroje od centra voľného času, pretože tréningy robím aj ako krúžkovú činnosť. To nám pomáha spolufinancovať telocvične.