Kandidát na poslanca Marian Galuška chce Žilinčanov viac vtiahnuť do rozhodovania o meste

Žilinčania, ktorí majú radi kvalitnú gastronómiu a tie najvyššie kávové pôžitky, už Mariana Galušku (46) určite dobre poznajú. Zapísal sa na mapu (nielen) tohto mesta založením hneď niekoľkých originálnych podnikov, vniesol sem ako neúnavný propagátor a organizátor mnohých podujatí celkom nové vnímanie kultúry „popíjania“ dobrej kávy.

Svoj dlhoročný drajv neustále veci zlepšovať a hľadať nové cesty ako život okolo seba skrášľovať sebe aj druhým, chce teraz využiť aj vo svete komunálnej politiky. Rodený Žilinčan, manžel a otec dvoch dcér sa uchádza o post poslanca mestského zastupiteľstva, s hneď niekoľkými ambicióznymi nápadmi, vďaka ktorým by sa mohla stať Žilina ešte modernejšie, zdravšie, férovejšie, príjemnejšie a krajšie miesto pre život… 

Vstúpili ste do kampane so sympatickým headlajnom – „Závislý na Žiline“. Ako rodený Žilinčan, na čom ste v tomto meste naozaj závislý? Čo tu máte najradšej, čo by ste turistovi v Žiline ukázali ako prvé? A naopak, čo by ste pred ním najradšej ukryli, čo vnímate ako najväčšiu slabinu tohto mesta?

Áno, áno, som závislý na Žiline, nahlas a rád to priznávam! Skoro celý svoj doterajší život som prežil v tomto meste, to v človeku musí zanechať nezmazateľnú citovú väzbu. Naše mesto je krásne a výnimočné, to bez pochýb. Turistovi by som ako prvé jednoznačne ukázal unikátne Mariánske námestie, svojím pôvabom a charakteristickými jedinečnými „laubňami“ podobné námestiu v Českom Krumlove. Verím, že po drobných rekonštrukciách môže žiariť ešte viac! Následne by som ho vzal do Bôrického parku - nádherné miesto pre relax v centre mesta a nakoniec by sme si dali kávu v Budatínskom zámku, napríklad v nádhernej záhrade pod 200 ročnou lipou…

A slabiny? Keby som mal začať dávať veci do poriadku, určite by som začal vstupom do mesta - našou železničnou stanicou. Všetci moji známi z rôznych kútov sveta, ktorí ma v Žiline navštívili, boli v nemom úžase z toho, v akom je žalostnom stave. A hrozný zážitok len pokračuje, ako vstupujeme do podchodu na Národnú ulicu. Akoby sme ani neboli v srdci Európy, ale niekde na periférii v treťom svete! Samozrejme, s takýmto vymenúvaním podobných „chybičiek“ by sa dalo pokračovať. No nechcem byť zbytočne negatívny, to sú veci, ktoré sú momentálne také, aké sú, a ja sa chcem pozerať dopredu – na to, čo sa dá zmeniť, opraviť, urobiť.

Čo bolo pre vás tým posledným, rozhodujúcim podnetom – poslednou kvapkou, že ste sa rozhodli kandidovať?

Bolo to určite viac okolností, ktoré sa spojili v správny moment do definitívneho rozhodnutia. Od takých drobností, ktoré si ako Žilinčan denno-denne všímam na našich uliciach – nekvalitne odvedená práca pri takých detailoch ako čiary na cestách, značenie parkovacích miest, cyklotrás… až po zjavnú nekoncepčnosť dlhodobých riešení v meste! Iste, sú v Žiline dobré aj zlé veci, pekné aj škaredé miesta, ako všade. Ale mne ako obyvateľovi aj podnikateľovi tu chýba určitý vizionársky duch, dlhodobá vízia mesta, ktorá by ľuďom dávala istotu, kam smerujeme. Vízia, ktorá nám dá odpovede, akú Žilinu tu chceme a budeme mať o x rokov.

Vám k tým víziám možno dopomohli aj vaše bohaté pracovné skúsenosti zo zahraničia (dlhé roky ste pôsobili v Anglicku, či Španielsku…), chcete niečo dobré z toho, čo ste videli a zažili za hranicami, preniesť aj do Žiliny? 

Určite ma život v zahraničí ovplyvnil a rád by som tieto svoje skúsenosti zužitkoval aj v práci poslanca. Ak to mám zovšeobecniť, tak - víziou je priniesť odvšadiaľ to najlepšie, čo v tej-ktorej krajine funguje a snažiť sa to implementovať v našom meste. A konkrétne by som uviedol príklad z parkovacej politiky. Ak je možné v Európe platiť parkovné cez sms alebo aplikáciou, poťažmo platobnou kartou, prečo by to nebolo možné implementovať v Žiline? Je to celý sumár podobných - „drobných“ aj väčších vecí, ktoré nám majú spríjemniť život v meste. Na nejakých zmenách sa už pracuje, nechajme sa prekvapiť. Ja by som bol rád, ak by bolo možné zapracovať do týchto zmien aj moje-naše vízie.

Čo by bol váš úplne prvý krok v roli poslanca?

V prvom rade by som sa snažil hľadať prienik medzi poslancami na témach, ktoré sú pre mňa, a verím, že aj pre nás všetkých ako obyvateľov dôležité, na ktorých by sme sa vedeli zhodnúť okamžite.

Vaším nepísaným volebným heslom sa stalo : „My sme mesto-my rozhodujeme!“ Čo konkrétnejšie si má pod tým volič predstaviť? Ako ho chcete pozvať zapájať sa do riadenia mesta?

Odpoveď je už v samotnej vašej otázke! Inováciou by bolo už len to, že chcem, aby ľudia vedeli, že oni sa majú zapájať a podieľať na riadení mesta! Napríklad formou miestneho (mestského) rozhodnutia o vážnych témach mesta a investícií. Zdá sa mi, že v našich končinách akoby sme to nemali v DNA, neuvedomujeme si, že od nás - občanov nás pochádza moc! V tomto chcem Žilinu trochu zobudiť. Pripomenúť obyvateľom, že ich hlas nemá stíchnuť uzavretím urien a volebných miestností. Naopak, život v meste si tvoríme tým, že sa vyjadrujeme k dôležitým procesom a rozhodnutiam v ňom! Ja ako poslanec chcem byť v tomto akýmsi tlmočníkom takejto vôle ľudu. Preto ten slogan…

Už pri letmom pohľade do vášho pestrého životopisu je zrejmé, že máte za sebou bohaté manažérske a organizačné schopnosti, zakladali ste viaceré značky, viedli veľké tímy ľudí, boli pri zrode viacerých inovatívnych gastronomických programov celoslovenského dopadu. Chceli by ste to využiť aj pri práci pre mesto?

Iste, svoje doterajšie skúsenosti si so sebou beriem ďalej, formujú ma, ovplyvňujú aj inšpirujú. Bolo by hlúpe nevyužiť to. S tým všetkým, čím som si doteraz v pracovnom živote prešiel, by som rád do zastupiteľstva priniesol pohľad „bežného“ občana a zároveň aj pohľad miestneho podnikateľa. Je to veľmi dôležitá sféra života v meste, lokálni podnikatelia dokáže dušou a motorom mesta, ak sa im správne načúva a nehádžu sa im polená pod nohy. Verím, že by som to dokázal skĺbiť.

Ste veľký odborník v gastronomickom svete, čo konkrétne zo svojich bohatých skúseností z tejto oblasti by ste chceli vniesť do života mesta? 

Ďakujem za pochvalu. Iste, táto téma bude vždy môjmu srdcu blízka. Zároveň je to téma, ktorá podľa mňa vždy bude spájať ľudí, ponúkať možnosti na rozvíjanie spoločenského a kultúrneho života v meste. Určite by som podporoval akýkoľvek dobrý projekt v tejto oblasti, ktorý prináša kvalitnú gastronómiu do Žiliny, a zároveň dáva mestu príležitosti na nové stretnutia, akcie, rozvoj turizmu. Mojou prioritou je určite podpora a spájanie lokálnych výrobcov a predajcov v meste. Konkrétne si to viem predstaviť napríklad projektom tržnice, ktorá by „pumpovala“ spoločenský aj ekonomický život mesta.

Ďalšou oblasťou, do ktorej sa chcete odvážne pustiť sú dane – konkrétne ich nezvyšovanie. Neobávate sa takto pichnúť do osieho hniezda? 

Neobávam a stojím si za týmto postojom. Keď takto vedia fungovať napríklad Švajčiari, prečo by to nešlo u nás? Vo svojom programe uvádzam, že mesto by mohlo zvýšiť dane jedine v tom prípade, kedy by vysvetlilo a doložilo, kvôli čomu konkrétne chce dane zvyšovať a bola by to účelovo viazaná suma na túto jednu konkrétnu vec. To je pre mňa jediný spôsob férového zvyšovania daní.

Veľká časť vášho programu sa venuje takým témam ako zdravá zmena v školských jedálňach, viac moderných športovísk, či nový inovatívny terra park pre Žilinu… Dá sa povedať, že očakávate, že vašou voličskou základňou bude skôr mladšia generácia?

Tak by som to určite nedefinoval. Program som sa snažil zložiť spolu s občanmi, ktorých hlasy som počúval. Zaznamenával som podnety ľudí zo všetkých sfér a generácií, a ich postrehy, čo im kde na živote v meste prekáža. Iste, tým, že sa veľa chcem venovať aj otázkam skrášľovania našich obytných štvrtí a možností využitia voľného času v meste, som v mnohom zasiahol generáciu rodičov malých detí a tínedžerov. Tých sa týka takisto téma školských jedální a nového prístupu k stravovaniu v nich, takže je pochopiteľné, že som tým oslovil a zaujal mladé rodiny. Od programu stravovania v školských a predškolských zariadeniach si vôbec veľa sľubujem, začal som dokonca spoluprácu s jednou šikovnou organizáciou, ktorá má v tomto smere smelé plány k zmenám. Celkove vidím v investovaní do zdravia a šťastia našich detí obrovský význam, to je cesta, ktorou určite chcem ísť.

Čo pre vás konkrétne znamená slogan „Mesto sú ľudia“, ktorý tiež nájdeme vo vašom programe? Máte nejaké plány, ako ľudí viac vtiahnuť do ulíc Žiliny, ako oživiť toto mesto kreatívnymi stretnutiami, akciami?

Mesto potrebuje žiť, ľudia v ňom sa potrebujú stretávať, to je bez debaty. Obyvatelia sú srdcom a dušou mesta. Čím viac a lepších príležitostí na stretávanie majú, tým lepšie pre mesto. Pre mňa by takými projektami boli napríklad už spomínaná tržnica, či iné kultúrne a spoločenské akcie v Bôrickom parku, ale aj viac a kvalitnejších športovísk, či nápad multi-generačného terra-parku… Ale „mesto sú ľudia“ pre mňa znamená aj to, že sa ľuďom bude vychádzať v ústrety pri parkovaní, že Žilina sa stane bezpečnejším miestom na život pre jej obyvateľov, že sa tu bude dobre žiť, podnikať, zabávať.... A v neposlednom rade „mesto sú ľudia“ znamená pre mňa to, že nerezignujeme na svoj občiansky hlas, budeme sa zaujímať a zapájať do procesov, ktoré ovplyvňujú život každého z nás a vytvárajú našu budúcnosť...