Najstaršia písomná zmienka o pridávaní prípony -ová za ženské priezvisko pochádza z územia Žiliny

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo majú ženské priezviská príponu -ová? Ide o jav, ktorý jazykovedci a slovenčinári nazývajú prechyľovanie, teda spôsob, akým sa v slovanských jazykoch tvoria ženské priezviská.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien sme si preto pripravili malý sumár o tvorbe ženských priezvisk a nazrieme aj do histórie tohto zvyku. Prvé písomné zmienky o prechyľovaní totíž pochádzajú z územia Žiliny. 

Prechyľovanie priezvisk sa na území dnešného Slovenska vyvíjalo niekedy od prelomu 13. a 14. storočia. Najstaršie písomné doklady o ženskej podobe priezviska pochádzajú zo Žilinskej mestskej knihy z roku 1454.

Pôvodne pomenovanie žien slúžilo ako vyjadrenie privlastňovacieho vzťahu cez príponu -ova. Spočiatku mali podobu prídavného mena a teda z pani miestneho Kováča – Kováčova žena – sa neskôr stala pani Kováčova. Forma prídavného mena tak predstavovala príbuzenský alebo manželský vzťah.

Od praxe prechyľovania priezvisk sa začalo upúšťať v druhej polovici 18. storočia, kedy uhorská administratíva začala opäť používať pôvodnú, mužskú podobu priezviska aj u žien. Takúto podobu priezviska môžeme nájsť na viacerých dobových dokumentoch či náhrobných kameňoch. 

Dnes sa už pri tvorbe ženských priezvisk nepociťuje žiaden privlastňovací vzťah, čo sa zvýraznilo aj písaním dlhého á v prípone -ová. Napriek tomu môžeme za posledné roky pozorovať u žien rastúci trend ponechávania si mužskej podoby priezviska. To môže byť spôsobené okrem iného aj sociálnymi vplyvmi západoeurópskej kultúry.

Základné pravidlá prechyľovania 

Všeobecne platí, že v slovenčine sa od mužských priezvisk, ktoré majú podobu podstatného mena, tvoria ženské priezviská pomocou prípony -ová (Kováč – Kováčová). Od mužských priezvisk, ktoré majú podobu prídavných mien, sa ženské priezviská tvoria ako prídavné mená ženského rodu pomocou prípon -á, -a, -ia (Pekný – Pekná, Rýchly – Rýchla).

Od mužských priezvisk zakončených na spoluhlásku sa ženské priezviská tvoria príponou -ová (Fischer – Fischerová). V prípade mužských priezvisk zakončených na samohlásky -a, -o sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom koncová samohláska sa vynecháva (Bulla – Bullová).

Od mužských priezvisk zakončených na samohlásky e, é, ä, ó, ö, u, ú, ü, z, i sa ženské priezviská tvoria príponou –ová k celému mužskému priezvisku (Szabó – Szabóová, Révai – Révaiová).

Tieto pravidlá sa uplatňujú aj na zahraničné priezviská, v niektorých prípadoch však nájdeme aj výnimky. Pri priezviskách slovanského pôvodu zakončených na –ev, -ov sa pridáva -ová k celému priezvisku (Paľov – Paľovová). České priezviská zakončené na -ů zastávajú nesklonné. Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e sa pred príponou -ová taktiež vypúšťa koncová samohláska (Stone – Stonová).