Žilinčania počas uplynulého roku vyprodukovali približne 40-tisíc ton odpadu, čo je menej, než v minulosti. Z roka na rok však čoraz menej separujú. Mesto upozorňuje, že miera vytriedenia odpadu má priamy vplyv na poplatky za smeti.
Jeden obyvateľ Žiliny vyhodil minulý rok v priemere 1,3 kilogramu odpadu za deň, teda 499 kilogramov smetí za rok. Zatiaľ čo v roku 2022 sa vyseparovalo 41,49 percenta odpadkov, minulý rok to bolo len 40,6 percenta.
„V praxi to znamená, že čím viac vyseparujeme, tým menej komunálneho odpadu nám vznikne a zaplatíme menej za uskladnenie smetí. Úroveň vytriedenia sa drží nad hranicou 40 percent, avšak je v záujme nás všetkých, aby mal tento trend vzrastajúcu tendenciu,“ uviedol primátor Peter Fiabáne.
Mesto Žilina to potvrdilo aj oficiálnou cestou na svojom facebookovom účte, kde priamo uviedlo, že čím viac odpadu občania vytriedia, tým pomalšie budú rásť poplatky za smeti.
Z 40-tisíc ton smetí tvoril zmesový komunálny odpad takmer polovicu - viac než 19-tisíc ton. Žilinčania vyhodili tiež 1 898 ton papiera a lepenky, 1 249 ton skla a 1 099 ton plastu.
„Žilinčania podľa týchto údajov vyseparovali len 4,7 % papiera a lepenky, 3,1 % skla a 2,7 % plastov,“ priblížil Fiabáne.
Hoci európska štatistika uvádzala potenciál vyseparovať až 7-tisíc ton rozložiteľného kuchynského odpadu, obyvatelia mesta do nádob na to určených odhodili len 312 ton. Potenciál pre odovzdanie jedlých olejov a tukov bol 104 tony, ľudia však odovzdali len 0,02 % z tohto množstva.
„Ak by sa podarilo vytriediť aspoň o 5-tisíc ton odpadu viac, prešli by sme s mierou vytriedenia nad 50 %, čo znamená, že by sme za každú tonu zaplatili o tri eurá menej a to sú pri týchto objemoch obrovské peniaze,“ vysvetlil primátor.