Vo štvrtok 6. júna si obec Oščadnica pripomenula smutné výročie. Od tragédie na Ružbažskom kopci, kde zahynulo deväť žiakov základnej školy v Oščadnici ubehlo 50 rokov. Svet náhle opustili Ján Kubuš, Mária Laščíková, Mária Kozáková, Peter Špalek, Ján Štrba, Emília Lysíková, Peter Halvoník, Magda Špalková, Daniela Dejčíková. Obec na ich pamiatku obetovala svätú omšu v rímskokatolíckom kostole.
Nehoda, pri ktorej zahynuli iba pätnásťroční žiaci, sa stala v roku 1974, o detailoch informovala stránka Nižné Ružbachy - časy minulé. Žiaci 9.A a 9.B Oščadnickej základnej školy mali absolvovať poznávací výlet do Vysokých Tatier a do Ružbách. Bohaté zážitky navodili v celom autobuse radostnú atmosféru.
V ten istý deň sa na cestu do Podolinca vydal nákladným vozidlom Tatra 138 vodič Juraj. Ostatní vodiči kvôli zlému technickému stavu prípojného prívesu jazdu odmietli. Tatra s prívesom dostala na mokrej ceste šmyk, nebrzdený príves sa začal triasť a tým došlo k uvoľneniu ľavej bočnice, ktorá prenikla do boku autobusu a roztrhla ho pozdĺž od prvého sedadla za vodičom až po posledné miesto vzadu.
Vodič autobusu ako jediný z ľavej strany nehodu prežil. Na mieste zomrelo sedem detí, ďalšie zomrelo pri nakladaní do sanitky a ďalšie na dvore nemocnice. Šesť detí a učiteľka bolo ťažko zranených, viacerým z nich ostali následky na celý život. Spolu 30 lekárov a zdravotníkov z Podolínca, Popradu, Kežmarku a Košíc pracovalo na troch operačných sálach.
Na poslednú rozlúčku v Oščadnici 9. júna 1974 prišlo viac ako 10-tisíc ľudí. Rozlúčka bola na dvore školy na nižnom konci. Telá tragicky zosnulých žiakov sú spolu v jednom hrobe.
Súd odsúdil vodiča Tatry na deväť rokov nepodmienečne, hoci opakovane označil za pravého vinníka nehody dispečera, ktorý jazdu nariadil, aj keď vedel o zlom technickom stave prívesu. Po nastúpení k výkonu trestu však ťarchu udalosti neuniesol a spáchal samovraždu.