Zamestnanci Dôvery inšpirovali na Rajeckom maratóne k pohybu. Športový duch sa rýchlo šíri medzi kolegami (FOTO)

V sobotu sa uskutočnil ďalší ročník obľúbeného Rajeckého maratónu, ktorý do malebnej Rajeckej doliny opäť prilákal stovky nadšencov behu z celého Slovenska. Medzi účastníkmi nechýbal ani stály partner podujatia, zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorá tento športový sviatok podporuje už takmer desať rokov. Ani tentokrát zamestnanci Dôvery neboli len divákmi – postavili sa na štartovú čiaru a ukázali, že pohyb ich baví.

Do štafety sa zapojili s odhodlaním, ktoré ich priviedlo k skvelému 9. miestu. Svoju osobnú métu si splnila aj Slavomíra Lorencová, ktorá si stanovila ambiciózny cieľ bežať v tempe pod 4:50 na kilometer, čo sa jej napokon aj podarilo.

Slavomíra, ktorá má za sebou už niekoľko úspešných účastí na Rajeckom maratóne, či už v štafete alebo polmaratóne, prezradila, že bežecký duch sa medzi zamestnancami rýchlo šíri. Inšpiratívnym príkladom je jej kolega Juraj, ktorý sa behu oddal až po nástupe do spoločnosti. Aj keď spočiatku preceňoval svoje sily, čo viedlo k zraneniu, nevzdal sa a tento rok sa opäť postavil na štart. Čo však priviedlo k behu samotnú Slavomíru a ako sa jej darí kombinovať šport s prácou? Viac nám prezradila v spoločnom rozhovore.

Ako sa vám bežalo na 41. ročníku Rajeckého maratónu? Neodradili vás od účasti vysoké teploty?

Bežalo sa mi výborne. Teplo mi nevadilo, som na to zvyknutá a tým, že 6 kilometrov je pre mňa krátka trať, tak to bolo úplne v pohode.

Ako ste sa vlastne dostali k behu? 

Ja som celý život športovala. Tridsať rokov som hrávala basketbal, no pri treťom, štvrtom dieťati sa to už nedalo skĺbiť s tréningami, tak som hľadala iný šport, ktorý by som zvládala popri deťoch. Pri behu nie ste viazaný na žiaden termín v telocvični. Idete vtedy, kedy máte možnosť. No a tak som začala s behom.

Už teda nie ste začiatočníčkou. Potrebovali ste sa aj tak nejak špeciálne pripraviť na Rajecký maratón? 

Nie, na maratón som sa pripravovala minulý rok. Chcela som si urobiť osobný rekord. Bežala som v Košiciach a ten som dala za 3 hodiny 38 minút. Potom mi tá forma zostala, takže už iba tak vyklusávam, 6 kilometrov v štafete pre mňa nebolo žiadnym trápením.

Ak sa nemýlim, v Dôvere pracujete na oddelení vzťahov s verejnosťou. Vidíte nejaké spojenie medzi zdravým životným štýlom a vašou prácou? 

Áno, beh je úžasnou súčasťou prevencie. Preto sme sa v roku 2013 rozhodli, že budeme bežcov podporovať, aby sme ľudí motivovali žiť zdravšie. Lebo keď sme sa pozreli na štatistiky, ako ľudia využívajú preventívne prehliadky, videli sme nízke čísla. Potrebovali sme nájsť spôsob, ako poistencov motivovať k väčšej starostlivosti o seba. Vymýšľali sme rôzne programy, ktoré fungovali, ale nie tak, ako sme si predstavovali. Tak sme si povedali, skúsme to ešte inak. 

A aj ste skúsili…

Áno, začali sme podporovať najväčšie bežecké podujatia na Slovensku, kde našim klientom poskytujeme zľavu na štartovné. Či už je to Košický maratón, Bratislavský, Rajecký, Banskobystrický, ale aj mnohé menšie akcie. Keďže dôležitou súčasťou je aj strava, ponúkame im zľavy na zdravú výživu. A, samozrejme, nevynechávame ani starostlivosť o duševné zdravie, lebo kondička s psychikou ide ruka v ruke. Klienti tak môžu u nás využiť napr. zľavové poukážky na psychoterapiu. 

Máme aj partnerstvo s trénerom Gabom Švajdom, ktorý vypracoval tréningové plány pre začiatočníkov aj pokročilých. Bežecké plány si ktokoľvek môže nájsť na webe akobuk.sk a začať tak vo svojej ceste. Nájdete tam aj plány od Marcela Matanina, nášho olympionika, ktorý bežal v Aténach maratón. Aj nimi sa snažíme dostať šport k čo najväčšej vrstve ľudí. Jedna vec je, ak človek športuje celý život a druhá, keď začne v 30 alebo 40 rokoch. Práve vtedy možno plány oceniť, keď neviete ako začať.

A čo by ste vy ako skúsená bežkyňa poradili tým, ktorí sa rozhodli, že tieto možnosti využijú a chcú sa naozaj rozbehať? 

Treba si kúpiť dobré tenisky a robiť to s rozumom. Treba ísť na to opatrne, pomaly, postupne a hlavne behať pre radosť, nie preto, že musíme. Len vtedy vás to môže vnútorne napĺňať a naozaj sa to stane relaxom pre hlavu.

Aké hlavné benefity pociťujete z behu vy? 

Čistí hlavu. To je jedna vec. Po celom dni v práci, keď si idem zabehať, myslím iba na to, ako pokladám nohy na zem, ako dýcham, vnímam krajinu okolo seba a vypnem. Všetok stres z práce sa pominie, je to úžasná psychohygiena a v neposlednom rade sa mi zlepšuje fyzická kondícia. Nálada sa zlepšuje. Jednoducho je cestou k šťastnému životu. Hlavne za mňa je to aj výborná prevencia proti ďalším zraneniam. Telo je silnejšie. Niekto povie, že beh ničí kolená, ale to je predsudok, nezmysel. Naopak, beh kolená posilňuje.

Samozrejme, tak ako hovorím od začiatku, treba ísť na to s rozumom. Ak si človek, ktorý nikdy v živote nešportoval, obuje tenisky a odbehne polmaratón – to je cesta k zraneniu. Keď na to ide pomaly, postupne, s radosťou, vtedy z toho získava obrovské benefity.

Zdá sa, že v posledných rokoch sa tento typ aktivity rozšíril. Máte aj vy taký pocit?

Keď sme začali podporovať behy, tak nás v práci behávalo len pár. Možno by som nás spočítala len na prstoch jednej ruky. Teraz v septembri bude v Bratislave dm ženský beh. Ide nás tam 40 kolegýň. Tak ako my sme začali podporovať našich poistencov a hovorili sme im, behajte, je to zdravé, tak sme tento odkaz tlmočili aj smerom dovnútra, do firmy, a podarilo sa nám rozbehať aj našich zamestnancov. Sme na to veľmi hrdí.