V 70. rokoch trénoval jadrových energetikov prvý slovenský riadiaci počítač. V Žiline o ňom pokrstili knihu

Počas daždivého piatkového popoludnia (27. septembra) sa v kaviarni na Vlčincoch diali veľké veci. Na streche budovy VÚVT sa stretli páni, ktorí pred viac než 50 rokmi spolupracovali na vývoji a príprave výroby prvého slovenského riadiaceho počítača, aby pokrstili knihu o jeho vzniku.

V roku 1974 sa začalo v Žilinskom regióne vyrábať moderné zariadenie, ktoré dostalo pomenovanie Rýchly programový procesor RPP 16. Išlo o prvý slovenský riadiaci počítač tretej generácie určený na správu výrobných a technologických procesov. Pre priblíženie jeho rozmerov, v takzvanom štandardnom prevedení zaberal pomerne veľkú časť miestnosti, jeho miniverzia sa zas veľkosťou podobala dnešným automatom na kávu. Po oživení prvého   funkčného vzoru, ktorý vznikol v Žiline v roku 1970, ho vtedajšie Noviny SMER napriek tomu označili za „Malé čudo“.

Galéria: 28 fotiek

Pri vzniku tohto pokrokového zariadenia zohrali významnú úlohu dve inštitúcie - Ústav technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied (ÚTK SAV), ktorý realizoval výskum a koordináciu projektu RPP 16, a národný podnik TESLA Orava. Ten okrem samotnej výroby riadiacich počítačov v závode Námestovo realizoval vývoj, výrobu prototypov a ich skúšky vo Výskumno-vývojovom stredisku TESLY Orava v Žiline (VVS), v roku 1972 premenovanom na Výskumné vývojové laboratóriá v Žiline (VVL). Od roku 1979 niesli nový názov Výskumný ústav výpočtovej techniky v Žiline (VÚVT), ktorý bol známy výskumom, vývojom a projektovaním minipočítačov, mikropočítačov a riadiacich počítačov vyrábaných viacerými podnikmi vo vtedajšom Československu.

Práve tam pracovali páni, ktorí sa koncom septembra po mnohých rokoch opäť vrátili na miesto svojho bývalého pôsobenia. Ich stretnutie pomohol zorganizovať Petr Král, predseda predstavenstva akciovej
spoločnosti ESMO Žilina, ktorá budovu po novom vlastní. Okolnosti vzniku knihy rozviedol Peter Weber. Zdôraznil, že tak, ako na projekte, tak aj na pamätnici (knihe) mali rovnocennú účasť obe slovenské inštitúcie: ÚTK SAV Bratislava a TESLA ORAVA so svojimi organizačnými zložkami. Pôvodný zámer bol vytvoriť jednu spoločnú publikáciu. Hlavne z organizačných dôvodov sa však nakoniec ukázalo vhodnejším pripraviť do tlače publikácie dve. Jednu za Bratislavu a druhú za Žilinský región.

Milan Gábik potom slávnostne pokrstil svoju knihu TESLA ORAVA A POČÍTAČE RPP 16, ktorá približuje históriu výskumu, vývoja a výroby týchto strojov z pohľadu organizačných zložiek tohto podniku. Dielo je pritom doplnené o významné časti dobových dokumentov, ale aj o spomienky ďalších ľudí, ktorí sa podieľali na vzniku týchto počítačov.

Galéria: 28 fotiek

„Motiváciou bola snaha zachovať pre budúce generácie zanietenosť (prevažne mladých, odborne pripravených ľudí) dosiahnuť to, čo sa zdalo na prvý pohľad nemožné. Vytvoriť riadiaci počítač, vhodný pre riadenie výrobných a technologických procesov a pripraviť podmienky pre jeho priemyselnú výrobu na Slovensku. V krajine, kde dovtedy pokrokom bol pluh na oranie políčok konským záprahom. Ale aj v krajine, ktorá dávala mladým absolventom vysokých škôl priestor na uplatnenie sa aj v najnáročnejších odboroch vedy a techniky,“ priblížil autor knihy dôvody jej vzniku.

Trénoval jadrových energetikov, sledoval pohyb baníkov v podzemí

V rokoch 1974 až 1980 bolo v TESLE Orava vyrobených viac než 200 kusov RPP 16. Inovované stojanové prevedenie sa začalo dostávať do popredia v roku 1978. V tej dobe o vlastnom počítači bežní ľudia ani len nesnívali, zariadenia sa však využívali na rôzne dôležité úlohy v energetike, priemysle či poľnohospodárstve.

Galéria: 28 fotiek

Slovenský energetický dispečing v Žiline ich podľa Milana Gábika používal na dispečerské riadenie výroby a distribúciu elektrickej energie, podobný účel plnili i v Elektrárni Nováky ENO IV. Slovenský riadiaci počítač slúžil tiež na trénovanie obsluhy atómových elektrární. Riadil priemyselné veľkosklady, výrobu elektronických súčiastok či vypožičiavanie kníh v Univerzitnej knižnici v Bratislave.

Slovenská akadémia vied zas spomína využitie na riadenie automatickej obsluhy obrábacích strojov. Počítače dokázali evidovať čas, kedy orali traktory na poliach, sledovali pohyb baníkov v hlbinných doloch a dokonca zaznamenávali aj stav automobilových pretekov.