Robert uviazol s pokazeným autom pred žilinskou nemocnicou. Kým iní mu nadávali, dvaja muži mu prišli na pomoc

Pondelok 7. októbra začal pre Roberta bežne. Ráno nasadol do auta, aby absolvoval rutinnú kontrolu u lekárky v Žiline. Vtedy ešte nič nenasvedčovalo tomu, že onedlho sa ocitne v náročnej situácii. „Auto ráno štandardne naskočilo. Mám to necelých dvadsať kilometrov, ale zhruba v polovici cesty sa auto začalo správať zvláštne,“ spomína Robert na moment, ktorý spustil reťazec nepríjemností.

Záhadné problémy s autom sa postupne stupňovali. Kontrolka na prístrojovom paneli signalizovala prehriatie motora. Keď však prechádzal križovatkou pri Hypertescu na Košickej, všimol si niečo, čo ho skutočne znepokojilo: „Začal som podozrievať, že dym, ktorý vidím, nie je z výfuku auta predo mnou, ale vychádza spod mojej kapoty. To už som bol veľmi nervózny.“

Keď prešiel ulicou Nemocničná a odbočil do nemocnice, kde aj pracuje, auto definitívne vypovedalo službu. „Zrazu zhaslo a ani obraz, ani zvuk. Naštartovať? Zjavne nehrozí.“ Vedel, že v tejto situácii sa musí rýchlo rozhodovať, zasekol sa totiž asi len 30 metrov od vstupných rámp. Vytlačiť auto do kopca by nezvládol, preto ho naopak cez ručnú brzdu z neho trochu spustil, aby sa čo najviac presunul ku kraju vozovky. Naďalej však blokoval podstatnú časť cesty.

Keďže do nemocnice ráno prúdi veľké množstvo vozidiel, začali sa za ním tvoriť kolóny a napätie narastalo. „Ľudia vytočení, prostredníky z okien, každú chvíľu nadávky,“ opisuje Robert, aj keď zdôrazňuje, že ich frustráciu chápe. Pomoc po telefóne zháňal, kde sa dalo, privolal si aj odťahovú službu, no tá mala prísť až neskôr.

Potom však prišla neočakávaná pomoc. „V protismere som zbadal niekoho, kto po mne pre zmenu nekričal iba nadávky, ale spýtal sa, či potrebujem potlačiť,“ spomína Robert na slová, ktoré mu priniesli úľavu. Onedlho pri ňom stáli dvaja muži. „Úprimne netuším, či boli z jedného auta, ja som bol v takej extrémnej úzkosti a strese, že toho druhého pána som si najprv ani nevšimol,“ priznáva.

Jeden z mužov vytiahol malú krabičku. „Pripojil mi to na autobatériu a auto sme znova nakopli. Tak som sa aspoň nejak seminormálne postavil s autom, nech veľmi nezavadziam a nech ma vie naložiť odťahovka,“ vysvetľuje. Aj keď celá situácia bola pre neho stresujúca, pomoc týchto dvoch mužov bola presne to, čo v tej chvíli potreboval. Za nimi sa stále ozýval hluk a chaos, ale pre Roberta sa situácia začala upokojovať. Krátko potom dorazila odťahová služba a auto už teraz čaká len na opravu.

Vďaka dvom neznámym hrdinom sa tak malá nočná mora zmenila na príbeh solidarity. „Chcem sa ešte raz veľmi pekne poďakovať týmto dvom veľmi ochotným chlapom. Rozišli sme sa dosť rýchlo a chaoticky. Máte u mňa pivo, a nie jedno. Dobrí ľudia stále existujú,“ dodáva na záver Robert.