Na mnoho vecí dnes pracujeme omnoho kratšie ako v roku 1989. Na televízor 9 dní, na chlieb dvojnásobok

Mlieko za dve koruny, či chlieb za necelé tri? Množstvo ľudí na Slovensku ešte dnes nostalgicky spomína na ceny spred novembra 1989. Porovnanie cien potravín a spotrebného tovaru však ukazuje zásadný posun, ktorý mnohých nostalgikov asi poriadne prekvapí. Oproti roku 1989 totiž zarábame viac, a viac si aj za zarobený plat môžeme kúpiť.

Najviac je to viditeľné pri cenách mäsa, alebo spotrebnej elektroniky. Kým v roku 1989 sme na nový farebný televízor museli odpracovať 4 mesiace, dnes si na porovnateľný produkt dokážeme našetriť za necelých 9 dní. Naopak výrazne vyššie sú ceny nového bývania.

„Na nákup mnohých potravín nám dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. A to aj napriek tomu, že počas predchádzajúcich dvoch rokov sme boli svedkami prudkého zdražovania potravín. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj čokoláda a cukor. Na chlieb dnes však musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv. Kým kúpa ‚lodičiek’ stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes to nie je v priemere ani jeden celý pracovný deň,“ konštatuje analytička Eva Sadovská zo spoločnosti WOOD & Company.  

Porovnanie cien a odpracovaného času potrebného na nákup rôznych tovarov vypracovali na základe dát štatististického úradu. Analýza priniesla naozaj zaujímavé čísla: kým na kúpu 1 kilogramu tmavého chleba sme v roku 1989 museli pracovať 9 minút, dnes je to dvojnásobok. Chlieb je však výnimkou. Na veľké množstvo potravín dnes musíme pracovať omnoho kratšie.

Kým na kilogram bravčového karé sa v roku 1989 robilo viac ako dve a pol hodiny, dnes je to len 37 minút. 1 kilogram kučaťa ste si v roku 1989 kúpili za vtedajších 30 korún, odpracovať ste pritom museli takmer hodinu a trištvrte. Dnes si kilo kurčaťa kúpite za 2,65 eura, pričom túto sumu zarobíte za 19 minút.

Ešte väčšie rozdiely sú pri spotrebnej elektronike. Na novú chladničku s mrazničkou ste v roku 1989 museli pracovať 40 dní, dnes si ju kúpime za 7-dňový zárobok.

Zdroj: WOOD & Company

„Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 10 -násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to cca šesťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas,“ dodáva Eva Sadovská.

Za bývanie platíme viac

Jednou z mála oblastí, kde dnes platíme viac ako v roku 1989 je bývanie. Ceny bytov vzrástli na desiatky až stovky tisíc eur. Dnes väčšina ľudí musí na nový byt, či dom pracovať niekoľkonásobne dlhšie ako pred 35 rokmi.

„Kým v roku 1989 jeden štvorcový meter vychádzal na 5 dní strávených v práci, tak v šúčasnosti je to sedemnásobne viac – 36 dní. Bez hypotéky či úveru na bývanie sa dnes mnohé slovenské domácnosti pri kúpe nehnuteľnosti nezaobídu,“ uvádza analytička.

Zároveň sa zväčšili aj regionálne rozdiely. V súčasnosti sa najväčšom kúpnou silou môžu pochváliť obyvatelia Bratislavského kraja a v hlavnom meste a okolí je aj najnižšia nezamestnanosť. V Bratislave je zároveň v porovnaní s inými regiónmi najviac nákupných centier a obchodov a realizuje sa tam najviac nákupov aj v absolútom porovnaní s inými časťami Slovenska.