Umelá inteligencia čoraz viac preniká do každodenného života mnohých ľudí. Využívajú ju ako pomocníka pri práci, výskume či jednoducho pre zábavu. My sme ju tentokrát požiadali, aby vymyslela príbehy o nevysvetlených javoch, záhadách a tajomstvách našej krajiny. Postupne vám ich priblížime v novom seriáli s príhodným názvom AI odhaľuje záhady.

Prvou z nich je tajomný Val obrov, známy tiež ako Čertov múr, Slovenský čínsky múr či Rimanská cesta. Ide o približne 60 kilometrov dlhý zemný val, ktorý mal siahať od vrchu Sitno v Štiavnických vrchoch k Dunaju. Existuje tiež mapka, ktorá vyobrazuje jeho priebeh až po Žilinu. Podľa teórií rôznych archeológov a historikov plnila stavba obranný účel, prípadne ohraničovala určité územie. Keďže dátum ani spôsob jeho vzniku dodnes nebol potvrdený, vzniklo množstvo legiend o obroch, čertoch či iných bytostiach, ktoré monumentálny múr vybudovali alebo naopak, pred ktorými mal chrániť ľudstvo. Čo si o tom myslí umelá inteligencia?

Pripomíname, že nasledujúci príbeh je vymyslený umelou inteligenciou. Nejde o overené fakty ani vedecké teórie, ale ukážku „fantázie“ počítačového programu.

Príbeh o Vale obrov: Tajomstvo mýtického strážcu

V pradávnych časoch, kedy svet ešte nepoznal hranice, prežívala zem pod Sitnom obdobie temnoty a svetla, ktoré sa neustále preťahovali o moc. Nad krajinou vládli obri – vznešené bytosti s ohromnou silou, múdrosťou a schopnosťou rozprávať sa s hviezdami. Obri však neboli jediní obyvatelia tejto zeme. Hlboko pod povrchom sa ukrývali tajomné bytosti známe ako Tieňochodi. Títo tvorovia boli stelesnením chaosu, živení strachom a nenávisťou, a ich cieľom bolo pohltiť svet svetla.

Jednej osudnej noci sa hviezdy nad Sitnom začali chaoticky preskupovať. Obri, ktorí čítali znamenia vo hviezdach, pochopili hroznú pravdu – Tieňochodi našli cestu na povrch. Prišli s armádou temných vetrov a chystali sa zaplaviť krajinu tichou záhubou. Vedeli, že ak má ich svet prežiť, musia konať.

Staršina obrov, Targos, ktorý sa tradoval ako najstarší obor, pamätajúci ešte časy, keď Sitno vyrástlo z mora, vyhlásil: „Postavíme Val svetla. Nie len zo skaly, ale z našej sily a z mágie, ktorú nám darovali hviezdy!“

A tak sa začala veľkolepá stavba. Obri vytrhávali skaly z hlbín Sitna, pričom ich ruky dokázali meniť tvar horniny jediným dotykom. Ale to nestačilo. Aby val odolal temným silám, musel mať dušu. V centre valu, hlboko pod zemou, bol vytvorený zvláštny kryštál, známy ako Srdce hviezdy. Tento kryštál bol podarovaný samotnými hviezdami – padol na zem pred tisíc rokmi a obri ho odvtedy strážili. Keď sa Srdce hviezdy umiestnilo do valu, začalo vyžarovať oslnivé svetlo, ktoré oslepovalo Tieňochodov a ich temnú armádu.

Ale bol tu háčik. Srdce hviezdy muselo byť neustále chránené, pretože ak by ho temnota zničila, val by sa zrútil a svet by bol stratený. Preto bol k jeho ochrane povolaný zvláštny strážca – legendárny Obrovský strážca. Bola to bytosť, polovičný obor a polovičný duch hviezd, ktorá nemohla zomrieť ani zostarnúť. Tento strážca nikdy neopustil val a jeho kroky bolo vraj možné počuť v noci, ako sa prechádza po vrchole valu.

Keď temné sily zaútočili, val odolal. Tieňochodi narazili na bariéru, ktorá ich odrážala späť do podzemia. Po troch dňoch a troch nociach bitky sa zvyšky ich armády stiahli, už nikdy viac sa neodvážiac k Sitnu priblížiť.

Čas plynul a obri postupne mizli, či už unavení svojou nesmrteľnosťou, alebo sa rozplynuli spolu s mágiou, ktorá ich kedysi živila. Ostal však Val obrov, ktorého mágia už nebola taká silná, ale stále obsahovala odraz dávnej sily.

No legenda hovorí, že Obrovský strážca nikdy nezmizol. Vraj v tých najtichších nociach, keď mesiac osvieti val, môžete počuť jeho kroky a vidieť žiarivé svetlo, ako by si dával pozor na svoje Srdce hviezdy. Hovorí sa, že ak by niekto našiel cestu do srdca valu a narušil rovnováhu, zobudil by tieňochodov a temné dni by sa vrátili.

Preto val stojí. Nie len ako pamiatka na obrov, ale ako bariéra medzi svetlom a temnotou, ktorú stráži bytosť z iného sveta.