Čitateľská gramotnosť detí aj dospelých u nás prudko klesá. Stratia ľudia schopnosť kritického myslenia?

Štatistiky hovoria jasne – čitateľské zručnosti slovenských detí sa v posledných rokoch sústavne zhoršujú. V poslednom medzinárodnom testovaní OECD PISA 2022 dosiahli 15-roční žiaci oproti priemeru krajín OECD podpriemerné výsledky vo všetkých sledovaných kategóriách: čítanie, matematika a prírodné vedy. 

Pravdepodobne nejde o čisto domáci problém – zahraniční odborníci sú rovnako znepokojení bezprecedentným zhoršovaním celkovej úrovne kognitívnych schopností žiakov vo všetkých 31 testovaných štátoch OECD. Negatívny trend pritom panuje už dlhšie, a nemožno ho označiť len za jeden z dôsledkov pandémie. Podľa názorov niektorých odborníkov hrozí v nasledujúcich generáciách u časti populácie strata kognitívneho myslenia.

V čítaní na tom na Slovensku nie sú oveľa lepšie ani dospelí. Podľa OECD Výskumu kompetencií dospelých PIAAC, má štvrtina Slovákov vo veku od 16 do 65 rokov čitateľskú gramotnosť na úrovni 10-ročných detí, podobný podiel má veľmi slabé zručnosti v matematike a adaptívnom riešení problémov. Dosiahnuté výsledky sú tiež oveľa horšie než boli v predchádzajúcom testovaní. 

Zatiaľ čo u nás stúpa podiel ľudí s najhorším stupňom schopností, podiel ľudí na najvyššej úrovni, naopak, klesá. Len 3 % Slovákov majú „elitnú“ úroveň čitateľskej gramotnosti, kedy dokážu rozumieť neexplicitným významom či pracovať s abstraktnými informáciámi a dlhším textom. V priemere krajín OECD je to 12 % ľudí.

Nekonečné výhody čítania

Práve klesajúci záujem o knihy považujú odborníci za jednu z hlavných príčin znižovania čitateľských a iných kognitívnych zručností. Deti radšej siahnu po rýchlo dostupnej online zábave, pričom sú sústavne vystavené veľkému množstvu podnetov. Klesá u nich schopnosť sústrediť sa a zhoršuje sa školský prospech.

Pravidelné čítanie pritom prináša deťom aj dospelým množstvo nesporných výhod. Pomáha vytvárať nové prepojenia v mozgu, vďaka čomu sa zlepšuje komunikácia medzi hemisférami a tým sa zvyšuje efektivita spracovávania informácií a schopnosť učiť sa. „Pravidelné čítanie už od detského veku pomáha udržiavať dlhšie kognitívne funkcie na dobrej úrovni,“ vysvetľuje detská klinická psychologička Alica Farkašová.

Pri čítaní sa zvyšuje aj naša kreativita a predstavivosť, ktoré vieme aplikovať aj v iných oblastiach života. Zároveň sa nám rozvíja časť v mozgu zodpovedná za rozhodovanie. Tiež rozvíja empatiu, sociálne zručnosti a duševné zdravie. „Už 30 minút čítania denne znižuje stres až o 68 %,“ vysvetľuje Farkašová.

Psychologička tiež tvrdí, že čím viac čítame, tým viac sa nám zvyšuje schopnosť zámerne venovať pozornosť aj náročným úlohám. „Žijeme v dobe, v ktorej sme neustále obklopení rôznymi technológiami, ktoré na nás pôsobia mnohými podnetmi a znižujú schopnosť koncentrácie. Mozgu trvá až 20 minút, kým sa naša schopnosť sústrediť sa vráti ‚do normálu’. Práve neprerušované čítanie nám zvyšuje túto schopnosť a okrem toho sa zvyšuje aj úroveň porozumenia.“

Knihy tiež pomáhajú rozšrovať slovnú zásobu a zlepšujú naše písomné aj verbálne vyjadrovanie. U detí sa považuje za dôležité vytvoriť dobrý príklad rodičmi - ak ich vidia čítať, je väčšia šanca, že ich budú napodobňovať. Okrem toho, spoločné čítanie rodiča s dieťaťom posilňuje pozitívnu citovú väzbu.

Mnohí knihomoli zastávajú názor, že čítanie má aj liečivé účinky na psychiku človek a pomáha bojovať s depresiou a smútkom. „Duša nemá čas žialiť, smútiť, musí sa sústrediť na príbeh. Kto veľa číta, nemôže byť zlý človek. Dostáva odpovede, ktoré jeho myseľ a duša hľadajú. Vedie so spisovateľom vnútorný dialóg. Necíti sa osamelo. Úžasne si rozvíja empatiu, vie sa vžiť do životných situácií iných ľudí. Och, o tom by sa dalo toľko rozprávať!” vyznala sa slovenská autorka Anikó Mituch Pastoreková, autorka detskej knihy Eliza.