Stavbu tunela Višňové ohrozoval blokový zosuv. Na stabilizáciu svahu využili jedinečný nástroj

Stavba úseku diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou sa nezaobišla bez významných technických výziev. Najväčšou z nich bola stabilizácia územia pred západným portálom tunela Višňové. Toto miesto sa nachádza v mimoriadne komplikovanom geologickom prostredí, ktoré ohrozoval hlboký blokový zosuv. Aby sa zabezpečila stabilita celej oblasti nad diaľnicou, bol vybudovaný masívny zárubný múr V222, ktorý sa stal najkomplikovanejšou stabilizačnou konštrukciou na tejto časti diaľnice.

„V predmetnom úseku diaľnice D1 sa vyskytujú dve zosuvné blokové polia. Tieto blokové polia tvoria bloky ílovcov, pohybujúce sa po hlbokej šmykovej ploche, ktorá prechádza v hĺbke 21 až 22,5 metrov pod povrchom pôvodného terénu,“ priblížil Martin Balucha v časopise Inžinierske stavby.

Pohyb týchto blokov ovplyvňujú aj podzemné vody, čo sa prejavilo pri celkovom znížení ich hladiny. Zhotoviteľ musel realizovať dočasné odvodňovacie vrty predtým, než sa začalo s výstavbou stabilizačného múra. Ten má celkovú dĺžku 280 metrov a miestami dosahuje výšku až 12 metrov nad diaľnicou. Siaha však hlboko pod zem.

Hlavným statickým prvkom múru sú špeciálne podzemné steny, nazývané barety, ktoré sú zvislo orientované a zasahujú hlboko pod šmykovú plochu zosuvu. Barety majú dĺžku 19 až 32 metrov. Sú umiestnené vo vzájomnej vzdialenosti 3,5 metra, čo zabezpečuje ich dostatočnú pevnosť a stabilitu. Celú konštrukciu spevňuje systém oceľových zemných kotiev dĺžky 36 až 53 metrov. Tieto kotvy poskytujú horizontálnu stabilitu a zabraňujú pohybu svahu. Trvalé odvodnenie svahu následne zabezpečili subhorizontálne vrty s dĺžkou až 100 metrov.

„Z geotechnického hľadiska išlo o najkomplikovanejšiu stabilizačnú konštrukciu v celom úseku diaľnice, ktorá si vyžadovala osobitný návrhový prístup a tiež neštandardné použitie technológie hĺbenia podzemných stien pomocou hydrofrézy,“ uviedol Martin Balucha.

Podzemné steny boli vybudované pomocou špičkovej technológie – hydrofrézy, ktorá bola na Slovensku v oblasti cestného staviteľstva použitá vôbec po prvýkrát. Tento postup umožňuje presné a efektívne hĺbenie podzemných stien aj v zložitých geologických podmienkach.

Hydrofréza rozpojuje skalnatú alebo poloskalnú horninu pomocou dvoch rotujúcich bubnov s priemerom 1,4 metra, ktoré sú vybavené 32 zubmi z tvrdokovu. Rozdrvená hornina sa zmieša s pažiacou suspenziou a táto zmes sa čerpá do čističky, kde sa hornina oddelí a suspenzia sa vracia späť do ryhy. Hydrofréza je 9,5 metra dlhá, má záber 2,8 metra a váži 25 ton. Vďaka výkonnému čerpadlu dokáže prepravovať až 450 kubíkov materiálu za hodinu.