Kníhkupec žilinského Artfora Luboš: Čítanie je ako meditácia, nič podobné neexistuje

Sieť kníhkupectiev a vydavateľstvo Artforum oslavuje tento rok 35. výročie od svojho vzniku. O desať rokov menej, od roku 1999, je na trhu aj žilinská pobočka, ktorú od začiatku v nezmenenej zostave vedú dnes už povestní kníhkupci Luboš, Janko a Pavel.

Tí sa plánujú pridať k plánovaným narodeninovým oslavám a štvrťstoročie svojej existencie si pripomenú v stredu 19. februára celodenným programom priamo v predajni na Mariánskom námestí.

Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali s majiteľom Ľubošom o živote kníhkupca a podnikateľa v knižnom undergrounde, ako aj o doterajšom príbehu žilinského Artfora.

V rozhovore rozhovore s kníhkupcom Lubošom Mišíkom sa tiež dozviete:

• ako prišiel k u kariére majiteľa undergroundového knihkupectva,
• čím sa Artforum odlišuje v konkurencii väčších strednoprúdových predajcov,
• či sa snažia ponúkať knihy, ktoré zaujmú každého,
• akí sú Žilinčania čitatelia,
• ktorých autorov číta sám pre radosť,
• ako bude vyzerať narodeninová oslava žilinského Artfora v stredu 19. februára?

Prezradíš nám, ako sa vlastne človek dostane ku kariére majiteľa undergroundového kníhkupectva?

Artforum vzniklo prebraním nezávislého kníhkupectva Om, ktoré sídlilo na Mariánskom námestí. Majiteľ Vladimír Michal pokračoval v jeho tradícii, premenoval ho na Artoforum a pod týmto menom sa kníhkupectvo presťahovalo do novým priestorov na Botttovej.

Ja som mal odmalička veľmi silný vzťah ku knihám. V 90. rokoch som navštevoval kníhkupectvo Om a chcel som tam začať pracovať potom, čo dokončím náhradnú náhradu vojenskú službu v nemocnici. To sa mi podarilo a neskôr sme plynule spolu s mojimi kolegami Pavlom a Jankom prešli do kníhkupectva Artforum, Kde sme boli zhruba 15-16 rokov.

Vtedy sme dostali ponuku od majiteľa Artfora Vladimíra Michala, či by sme sa nechceli stať majiteľmi tohto kníhkupectva a vo vlastnej réžii ho ďalej rozvíjať. To sa udialo v roku 2015, keď sme spolu s mojimi kolegami založili s.r.o-čku. Pre ľudí sa tým prakticky nič nezmenilo, len my sme zrazu neboli zamestnancami, ale majiteľmi toho obchodu.

Artforum je medzi čitateľmi známe aj tým, že na rozdiel od veľkých komerčných kníhkupectiev si príliš nepotrpíte na trendy. Podľa čoho vyberáte tituly, ktoré ponúkate na svojich pultoch?

U nás je viditeľný takzvaný kníhkupecký výber, čo znamená, že podľa svojich preferencií vyberáme literatúru ktorú považujeme za zaujímavu. Väčšinou sa jedná o kvalitnú beletriu alebo historické a filozofické knihy, ktoré sú kritické či v úvodzovkách seriózne.

To je základný rozdiel oproti iným: Aby sa knižka ku nám dostala, musí prejsť našou selekciou, a preto na našich pultoch možno nenájdete to, čo sa vám bežne dostáva v supermarketoch a supermarketových kníhkupectvách. Stretnete sa tu však s knihami, ktoré považujeme za kvalitné a zaujímavé a stojí za to ich ponúkať.

Je pravda, že čítate všetky knihy, ktoré ponúkate?

Nie, nie je, to by sme ani nič iné nerobili. Faktom je, že robíme veľa rozhodnutí o tom, či tu nejaká kniha bude alebo nie. Rozhodujeme sa nielen na základe našich vlastných poznatkov, ale aj podľa toho, aký vydavateľ knihu vydá, kto je autor a podobne. Každý týždeň objednávame od dodávateľov desiatky nových titulov. Vieme ich už skrátka kvalifikovane posúdiť bez toho, aby sme každú čítali, pretože to nie je fyzicky možné.

Vedia podľa teba Žilinčania a všeobecne Slováci oceniť kvalitnú literatúru a nekupujú len strednoprúdové best sellery?

Myslím si že, to že vôbec existujeme, svedčí o tom, že áno. Z hľadiska štatiských však nemáme napríkad na susedné Česko, ktoré je oproti nám čitateľská veľmoc. Vychádza tam násobne viac kníh, aj keď vezmeme do úvahy väčšiu populáciu. Je to výnimočná vec.

My však v Žiline fungujeme už 25 rokov, čo je dôkazom toho, že sa nájdu ľudia, ktorí nás uprednostnia pred ostatnými. Aj keď to robíme od srdca, stále sme podnikatelia, potrebujeme prežiť a generovať zisk.

Ak sa nemýlim, ste posledné žilinské kníhkupectvo, ktoré nesídli v obchodnom dome ale v kamennej prevádzke.

Zároveň sme už aj najstaršie kníhkupectvo v meste. Veľké mená ako Panta Rhei a Martinus prišli rádovo až 10 rokov po nás. Fungujeme teda nepretržite už naozaj dlhý čas, čo je aj tým, že sa snažíme veci robiť originálne a dávame do toho veľa úsilia času.

K vášmu obchodu neodmysliteľne patrí aj kaviareň.

S kaviarňou v priestoroch Artfora sme koketovali už v predchádzajúcich priestoroch na Bottovej. Bola v pivnici, a bola to vlastne aj chránená dielňa, kde obsluhovali dvaja postihnutí chalani. Nejak sme sa s tým zžili, takže keď sa u nás uvoľnilo miesto po odchode Black Pittu (obchodík, ktorý s Artforom zdieľal priestory na Mariánskom námestí), otvoriť tu kaviareň bola prirodzená voľba.

Umožnilo nám to vytvoriť priestor, kde môžu ľudia tráviť dlhé hodiny prezeraním kníh a jednoducho byť tu prítomní. Nechceme byť len miestom, kde ľudia prídu nakúpiť a odídu preč.

Čo hovoríš na výrok, že kníhkupectvá zarobia drvivú väčšinu obratu v období pred Vianocami, a po zvyšok roka z toho tak nejak „ťahajú“?

My musíme v každom prípade fungovať a predávať knihy celý rok a priebežne vytvárať nejaký zárobok. December je, samozrejme, veľmi zaujímavý z tohto dôvodu, že za ten jeden mesiac dokážeme na spraviť rádovo dvoj- až troj-mesačný obrat. Bez Vianoc by to určite bolo ťažké, to by však mali problém všetci obchodníci bez rozdielu.

Väčší problém máme s tým, že väčšina vydavateľstiev vydáva v krátkom období pred Vianocami veľmi veľké množstvo nových titulov, čo je vlastne kontraproduktívne z pohľadu zákazníkov. AK ste čitateľ, ktorý miluje knihy, tak vám veľmi veľa titulov unikne, lebo si ich proste za tak krátku dobu nevšimnete. Na to dlhodobo apelujeme aj v rozhovoroch s vydavateľmi a vyzývame ich k tomu, aby sa pokúsili prinášať dostatok zaujímavých titulov aj počas celého roku, nielen v decembri.

V posledných rokoch sa veľa hovorí o tom, že mladí, ale aj dospelí pod vplyvom technologickej doby strácajú záujem o knihy, Slováci tiež bez rozdielu veku dosahujú stále slabšie výsledky v schopnosti plynulého čítania a porozumenia textu. Myslíš si, že aj Artforum môže mať na tieto trendy nejaký pozitívny vplyv?

Nemyslím si, že sme schopní vzdorovať nejakému všeobecnému trendu, ktorý sa týka celej spoločnosti, pretože to by bol boj s veternými mlynmi. Tu v Žiline však vytvárame priestor, kde chodí veľa a mladých ľudí a detí, ktoré si knižky kupujú aj čítajú. Chceli sme, aby tu ľudia trávili čas, a to sa nám, snáď, darí. Vytvárame komunitu a sme tak trochu obklopení bulbinou ľudí, ktorí knihy milujú.

To, či si dieťa vie nájsť cestu k čítaniu je však primárne problém výchovy v rodinách a možno čiastočne v škole. Pokiaľ niekto v detstve vidí, že rodičia sú čitatelia, je väčšia šanca, že sám si k tomu skôr či neskôr nájde cestu. Samozrejme, tým vzorom sa môže stať aj učiteľ či kamarátka.

Veľa ľudí sa sťažuje aj na to, že hoci majú záujem o knihy a uvedomujú si benefity čítania, nedokážu si naň nájsť čas alebo udržať nad knihou pozornosť, napríklad kvôli všadeprítomného internetu a technológiám. Máš pre týchto ľudí nejakú radu?

S týmto mám problém aj ja osobne, sám som si na to musel vyhradiť čas. Mám rád šport, pozerám Ligu majstrov a hrám sa hry na počítači. Občas je to naozaj ťažké, ale literatúra je niečo, pri čom si po všetkých stránkach oddýchnem. Ťažko poradiť niekomu, kto to takto nemá a pre koho je relax niečo iné.

Ja som však knihomoľ a čítam naozaj veľa kníh – bolo obdobie, kedy som čítal 7 kníh za mesiac, a keď som bol tínedžer, požičiaval som si z knižnice 7 až 8 kníh za týždeň, ktoré som všetky prečítal. Knihy boli pre mňa vždy príjemným trávením času a dávali mi zmysel. Toto je však skúsenosť, ktorú veľa ľudí nemá, je to pre nich niečo, do čoho ich nútili buď rodičia alebo učitelia na škole.

Každopárdne, literatúra je podľa mňa absolútne jedinečný spôsob, ako prežívať veci a ako rozmýšľať o veciach, ktoré som v skutočnosti nezažil. Dnes už to nie je o získavaní informácií - kedysi knihy plnili aj túto funkciu, ale na to je lepší internet.

Psychológovia hovoria, že spôsob, akým čítame, je absolútne jedinečný pre náš mozog, nenahradí to čítanie z mobilu či sledovanie dokumentov. Ak chceme prežiť dobrodružstvo napísané v knihe, musíme si ho nejak vizualizovať v hlave, čo je absolútne jedinečný proces. Pri filme, aj takom, ktorý sa venuje hlbším témam, nemusí náš mozog robiť nič, dostávame hotový produkt.

Podľa psychológov čítanie tiež pomáha porozumieť svetu a vyznať sa v pretlaku informácií.

Aj medzi knihami vychádzajú fantasmagórie a konšpirácie, vydať knihu je však oveľa ťažšie, než napísať niečo na internet. Kniha nám tiež dáva priestor a čas zamyslieť sa nad prečítaným textom, narozdiel od príspevku na internete, pri ktorom sa automaticky očakáva okamžitá reakcia.

Literatúra je podľa mňa v niečom podobná meditácii - pri čítaní je človek sám s knihou, nemusí polemizovať či obhajovať nejaké stanovisko. Toto je ľudí dôležité, a hoci nevidím do budúcnosti, nepredpokladám, že by nás niekedy čakal koniec tlačených kníh. To sa predpokladalo po príchode e-kníh, tie však dodnes tvoria menej ako 10% predaja kníhkupectiev a nezdá sa, že sa na tom niečo zmení.

Vo vašom kníhkupectve organizujete Žilinský literárny festival aj ďalšie podujatia a diskusie s čitateľmi. Snažíte sa týmito podujatiami prilákať aj ľudí, ktorí nie sú súčasťou vašej „bubliny“?

Z princípu nášho biznisu nie sme nízkoprahová organizácia alebo hypermarket, kde idú všetci. Existuje veľká skupina ľudí, vlastne väčšina, ktorých knihy jednoducho nezaujímajú vôbec. Tí neprídu ani do predajne, ani na literárny festival. Potom sú ľudia ktorí si knihy kupujú, ale je im v podstate jedno aké, len aby si niečo, čokoľvek, prečítali, a tí tiež pravdepodobne zvolia iné možnosti.

Náš prístup je vlastne veľmi osobný a komunitný, čo nemusí vyhovovať každému. Nesnažíme sa niečo pretláčať a mať ponuku pre všetkých. To robia hypermarketové kníhkupectvá.

Čím sa najviac vyznačujete v konkurencii väčších strednoprúdových hráčov na trhu?

V prvom rade sme ľudia, ktorí literatúrou dlhodobo žijú, máme ju radi, organizujeme veľa kultúrnych podujatí. Naše kníhkupectvo je v súlade s našim názorom na literatúru, robíme veci podľa seba a poskytuje nám to skutočné naplnenie.

Samozrejme, už sme podnikatelia a musíme vytvárať zisk, aby nás to uživilo. Zároveň, nechceme robiť čokoľvek, len aby z toho boli peniaze.

Takže financie vás nikdy neprinútili robiť kompromisy a vydávať knihy, ktoré vás až tak nezaujímajú?

V skutočnosti ani nie, pretože si vieme nájsť svoju cestu a kvalifikovane vybrať z obrovskej ponuky vydavateľstiev. Zákazníci vedia, že sa u nás nemusia prehrabávať množstvom nových kníh, ale že väčšinu kníh, ktoré ich zaujmú, nájdu na našich pultoch.

V literatúre máš za tie roky určite dobrý prehľad. Čo čítaš ty sám a ktorých súčasných slovenských autorov máš najradšej?

Tým, že už mám 50 rokov, som prešiel viacerými obdobiami. Literatúra ma veľmi zaujímala už v mladosti, vtedy ma napríklad bavila filozofia. Po revolúcii tu začalo vychádzať množstvo titulov, ktoré tu predtým neboli, ako autori, ktorí boli na zozname zakázaných, napríklad beatnici, čo bola taká „rebelská“ literatúra. V neskoršom veku ma bavila náročnejšia beletria no a v posledných rokoch som objavil fantasy. Teraz si vyberám z toho čo vyjde, ale kvalitná slovenská, česká a svetová literatúra, ako aj fantasy sú knihy, ktoré ja osobne čítam.

V tomto ohľade sa dobre dopĺňame s kolegami - Janko sa zaujíma viac o historickú literatúru, Pavel o filozofiu a podobne. Spoločne tak vieme svojim záujmom pokryť v podstate všetko, čo tu máme. Okrem toho, poznáme autorov, prekladateľov a vydavateľstvá, a máme aj dopredu predstavu o tom, čo vyjde.

Medzi slovenskými autormi je mojim obľúbencom Juraj Červenák, ktorý najprv písal fantasy a neskôr sa viac preslávil historickými detektívkami. Tiež mám rád slovenské autorky, napríklad Ivu Gibovú. Myslím si, že na Slovensku je v súčasnosti veľa výborných spisovateľov.

Žilinský literárny festival je v Žiline už fenomén.

Tento rok nás čaká už 22. ročník, ja organizujem posledných 6. Extrémne zaujímavý bol jeden ročník, kedy bol covid. V synagóge bola vtedy postavená sféra (veľká drevená konštrukcia v tvare poľgule), v ktorej sa odohral celý jeden festival, čo bolo aj pre organizátorov mimoriadne zaujímavé. Obdobie pandémie bolo ťažké, ale tým že dalo všetkým špecifické mantinely, bolo nakoniec aj dosť zaujímavé. Museli sme napríklad hľadať nové formy predaja, knihy sme doručovali na bicykli či na kolobežke.

Aj aktuálny ročník Žilinského literárneho festivalu je intenzívny napríklad v tom, že do poslednej chvíle sme nevedeli, či získame príspevok z Fondu na podporu umenia. Teraz už vieme, že sme ho získali, takže môžeme pokračovať v príprave.

Prezradíš nám ešte viac o pripravovanej narodeninovej oslave?

Výročie našej prevádzky, ako aj celého Artfora si pripomenieme 19. februára. Rozhodli sme sa spraviť veľkú narodeninový oslavu - kníhkupectvo bude otvorené do 22:00 hod. večer a od rána bude prebiehať program. V roli kníhkupcov sa v tento deň ocitnú ľudia, ktorí pracujú s literatúrou, pozvali sme prekladateľov a vydavateľov, ktorí tu budú priamo čitateľom radiť pri výbere knihy. Prídu aj autori z regiónu – Júlia Marcinová a Peter Štanský, s ktorými sa ľudia budú môcť porozprávať.

Večer zakončíme sériou minikoncertov. Vystúpia tú talentované flautistky, žiačky nášho kolegu Pavla, ktorý je zároveň hudobný pedagóg. Nasledovať bude koncert jazzových improvizácii basgitaristu Rodiona z Ukrajiny a na záver vystúpi performer a muzikant Samčo brat dážďoviek, čo bude taká pomerne vtipná alternatívna záležitosť.

Účasť nám dokonca sľúbil aj primátor Peter Fiabáne, čo je možno pre niektorých prekvapivé. Je to však nás dlhoročný zákazník a vášnivý čitateľ.