Unikátna 3D animácia rekonštrukcie Hričovského Hradu ukazuje, ako pamiatka vyzerala

Občianske združenie Hradiská v spolupráci s Máriou Takáčovou, študentkou UKF v Nitre a štúdiom Dwarf digital archeology, vytvorili unikátny 3D model rekonštrukcie Hričovského hradu pri Žiline. Následne vznikla aj animácia, ktorú zachytáva video. Samotná stavba korešponduje s pôdorysom hradu, detaily v modeli sú spracované podľa archeologických poznatkov z výskumu hradu.

V súčasnosti zrúcanina hradu Hričov sa nachádza na skalnom brale v Súľovských skalách, ktoré je možné vidieť z cesty medzi Žilinou a Považskou Bystricou. „Názov Hričov je odvodený od slova Grič (znamenajúceho kopec, skala, skalnatý). Rovnaký význam má slovo grič aj v srbochorváčtine. Na Slovensku sa toto slovo vyskytuje od najstarších čias. Ako miestny názov sa použil pri prvej písomnej zmienke, vo formáte „castrum Hrichov“ (1265, resp. táto listina odkazuje na rok 1254),“ uvádzajú autori v popise videa.

Podobu Hričovského hradu predstavila spolupráca študentky s digitálnym štúdiom

Na to, ako vznikal takýto 3D model hradu, sme sa pýtali autorov. Tí spresnili, že animácia a modelovane Hričovského hradu zabralo približne týždeň práce. „Začne sa vždy terénom, ktorý v tomto prípade bol modelovaný ručne a teda nie moc presne, a potom sa sústredilo na pôdorys hradu a stavbu podľa neho, nakoniec prišlo prostredie a detail,“ spresnil Igor Furugláš zo štúdia Dwarf digital archeology.

Hričovský hrad existuje ako otáčateľný 3D model

Bežne sa pri podobných prácach využívajú kombinácie viacerých softvérov, pre modeláciu hrubého objektu, nasadenie textúr, osvetlenie scény a render. Ďalšie programy pomáhajú vytvoriť video či virtuálnu prehliadku.

„Archeologické vizualizácie vytvárame pomocou rôznych software a tiež technológií, nejde presne definovať jednu z nich, záleží vždy na tom, pre akú potrebu je daná vizualizácia, alebo model vytváraný. Vo finále väčšinou pripravíme obrázky, video, virtuálnu prehliadku a niekedy aj 3D model, ktorý si na servri sketchfab.com vie človek pozrieť, točiť, približovať sám,“ spresnil Furugláš.

Takýto model existuje aj v prípade Hričovského hradu a vznikol vďaka zaujímavej spolupráci so študentkou vysokej školy. Na základe jej podkladov vznikal model aj vizualizácia, ktoré neskôr využila v diplomovej práci. Model poslúži aj snahám o záchranu hradu, menšou prekážkou pri jeho tvorbe bola absencia okolitého terénu.

Projekt vznikol ako nadstavba diplomovej práce

„Ak si vezmem priamo príklad Hričova, oslovila nás študentka UKF Nitra z katedry Muzeológie Mária Takáčová s tým, či by sme jej nepomohli pri vytvorení modelu hradu, ktorý by použila aj vo svojej diplomovej práci. Radi podporujeme podobné zaujímavé projekty, v minulosti sme spolupracovali s viacerými študentmi a preto sme do toho bez váhania šli aj napriek tomu, že tu chýbala podstatná vec - LIDAR laserové nasnímanie terénu hradu. Ostatné podklady nám ale Mária pripravila dostačujúco pre čo najpresnejšiu, ale i tak idealizovanú rekonštrukciu,“ vysvetlil Furugláš.

Štúdio Dwarf digital archeology vníma podobné projekty ako príležitosť na popularizáciu historických a archeologických objektov a lokalít. Podľa autorov je vďaka tomu, že sa objekty dostanú aj do povedomia laickej verejnosti, o ne vyšší záujem a tým aj šanca na ich zachovanie.

„Naša firma spolupracuje s OZ hradiská.sk a spoločne sme vytvorili projekt na popularizáciu histórie a archeológie a to vizuálnou formou a modernými technológiami. Tiež publikujeme články a vydávame knihy. Máme za to, že v dnešnej dobe je kľúčové prezentovať túto tému vizuálne príjemnou formou ako vo vedeckej, tak aj v laickej sfére. Máme pozitívne ohlasy na našu prácu a dúfam, že v budúcnosti vytvoríme mnoho zaujímavých projektov. Už teraz pracujeme na viacerých projektoch ako z domova, tak aj zo zahraničia,“ uzavrel Igor Furugláš zo štúdia Dwarf digital archeology.