Letný tip: Turistická trasa z obce Dlhé Pole až k osade Semeteš, cieľové miesto U Cipára

Leto v Žiline je v plnom prúde a mnohí ho zvyknú tráviť na horách. Kvalitné turistické trasy ponúka aj Žilinský kraj, dnes vám prinesieme tip na jednu zaujímavú prechádzku, ktorú možno nepoznáte.

Trasa začína v obci Dlhé Pole a hneď na jej začiatku sa nasmerujete na „U Cipára“ v osade Semeteš. Putujeme po žltej a zelenej turistickej značke, na trase narazíme na ojedinelé neschodné terény, ktoré treba obísť cca o 500m navyše.
V prípade poriadnej vysokej turistickej obuvi tadiaľ prejde každý smrteľník. Počas celej cesty, ktorá je nenáročná, si môžeme urobiť minimálne jednu zastávku, kde sa dá aj posedieť a to je na rozmedzí strán, smer Veľké Rovné po zelenej značke.

Oddychová zóna sa nachádza pri zavesenom kameni, ktorý visí pár metrov nad zemou. Tento kameň tu bol postavený na znak chudoby a pracovitosti ľudu, pod ním spočiniete na lavičke pre turistov. V kameni je vytesaná podobizeň anjela.
Drevená brána vrátane masívneho kusu horniny nesie meno Mareka Ryboňa. Postupne sa po značkách dostaneme až do Osady Semeteš, ktorá je najmä miestnym známa tragédiou z roku 1945.

Dňa 20 apríla, desať dní pred príchodom frontu a smrťou Adolfa Hitlera, v deň jeho narodenín, zahynulo v osade 21 nevinných ľudí. Bol obyčajný deň, ako každý iný, piatok ráno. Chlapi z dediny sa pripravovali na polia orať. Z ničoho nič celou dedinou otriasol výbuch. Osadou v tom čase prechádzala z Považia smerom na Turzovku skupina asi desiatich ” vlasovcov” (ruské vojská). Predné rady narazili na mínu, pričom dvoch zabilo. Kaď sa vlasovci spamätali, začali doslova besnieť. Vbehli do chalúp, vydrancovali ich a nakoniec zapálili.

Pred hlavňami pušiek odvádzali z domov mužov a mladých chlapcov. Ženám a deťom, ktorých vyhnali z chalúp, puškami bránili, aby hasili horiace chalupy. Chlapov vohnali do trojstupu a viedli po ceste do Turzovky, kde malo úrad gestapo.
Ľudia v dedine dúfali, že sa všetko vysvetlí. Žiaľ, beznádejne, nad obyčajnými ľuďmi bol vyrieknutý ten najhorší ortieľ, poprava. Poprava bez súdu prebehla okamžite. Aby sa vrahovia uistili, že sú ich obete skutočne mŕtve, dobili ich strelami z pištole do hlavy.

A predsa jeden zostal na žive - Štefan Cipár, ktorého svedectvo o masakre na Semeteši sa stalo základom pre neskoršie historické zdokumentovanie tejto udalosti. Na mieste, ktoré sa nachádza pri hlavnej ceste, stojí dodnes pomník, ktorý pripomína túto tragickú udalosť na pomníku sa nachádzajú mená obetí.

Ubytovanie s menom preživšieho a zrušený detský domov

Na vrchole sa nachádza pohostinstvo s potravinami a ubytovaním U Cipára. Objekt turistickej ubytovne sa nachádza v severnej časti Javorníkov, v podcelku Vysoké Javorníky, priamo v sedle Semeteš, ktoré leží medzi vrchmi Solisko a Galkovo. Do sedla je situovaná rovnomenná osada, ktorá je časťou obce Vysoká nad Kysucou. Prechádza tadiaľto cesta II. triedy č. 541, spájajúca Horné Kysuce s Považím (Turzovka – Veľké Rovné – Kotešová). 

Názov nesie po jedinom z popravovaných, ktorý prežil tragédiu. Priamo pri objekte, sa nachádza autobusová zástavka. Ubytovanie obsahuje 5 izieb. Cena za jednu noc/ 15€. V prípade obsadenie celkovej kapacity zľava. V cene je zahrnuté parkovanie a aj drevo na kúrenie. V tomto objekte sa nachádza aj spoločenská miestnosť. Prenájom je 100€.

Oproti pohostinstvu sa nachádzal do konca roku 2017 detský domov. Zrušil sa kvôli nedostatku detí. Po rekonštrukcii slúži na resocializáciu maloletých. Paradoxom je, že v súčasnosti je tam len jedno dieťa a 22 zamestnancov. „Momentálne tam pracuje 22 zamestnancov, v prípade naplnenia kapacity sa ich počet zvýši na 31. Predpokladané ročné náklady vrátane personálnych sú približne 443-tisíc eur,“ informovala Jana Lukáčová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Kto bol Štefan Cipár, a ako prežil?

Štefan Cipár, otec vtedy 10-ročného Miroslava Cipára, prežil. Stál druhý skraja a žiadny náboj ho netrafil. Keď padali iní, padol k zemi aj on. A keď dostávali ležiaci sedliaci ranu do hlavy, pre istotu, prestrelili hlavu aj Štefanovi Cipárovi. Počkal, potom sa odplazil k potoku a napokon domov, päťsto metrov do kopca, kde ho prvý videl jeho syn Miro.

Zdolanie celej trasy z obce Dlhé Pole až do osady Semeteš trvá miernou chôdzou 4 hodinky. Na mieste sa môžeme občerstviť nápojmi, kúpiť niečo pod zub. Alebo sa najesť, zvykne sa podávať polievka jeden druh.