Sanácia brala v Strečne bola len čiastková, odborníci upozorňujú na potrebné pokračovanie

V lete 2017 sa pod Strečnom zrútila časť skalného brala, situácia si vyžiadala okamžite zabezpečenie protihavarijnými opatreniami a sanáciu najrizikovejších častí. Odborníci sa v Správe o plnení Programu prevencie a manažmentu zosuvných rizík zhodujú, že vykonané opatrenia sú čiastkové a je nutné pokračovať v zabezpečení masívu.

Opatreniami vykonanými v rokoch 2016 a 2017 sa podarilo zrealizovať sanačné práce pre dosiahnutie stability vybraných častí skalného brala v Strečne. Zároveň boli minimalizované riziká, ktoré by v prípade pádu skaly predstavovali ohrozenie pre účastníkov cestnej dopravy, návštevníkov hradu Strečno, ale aj širokú verejnosť.

Keďže cesta I/18 bude ešte najmenej niekoľko rokov hlavnou dopravnou tepnou medzi Žilinou a Martinom, v sanačných prácach je potrebné pokračovať. Dnes je najkritickejšia časť stanovenej časti brala monitorovaná. Geologickú úlohu po páde skaly realizovali v extrémnych podmienkach a práce limitovalo počasie.

„Geologické asanačné práce vykonávané horolezeckým spôsobom v zložitých geologických pomeroch kládli vysoké nároky na odbornú aj fyzickú zdatnosť pracovného a riešiteľského kolektívu. Sanačnými prácami bola zabezpečená stabilita vybraných najkritickejších blokov na skalnom brale Strečno tesne pod hradom. Zároveň boli vybudované dva oporné múry na zabezpečenie stability previsu nad štátnou cestou I/18,“ informuje správa.

Sanácia bola čiastočná, riziko hrozí pri výdatných dažďoch a odmäku

Zrealizovanú sanáciu časti skalného brala ale označili odborníci za čiastkovú, keďže vzhľadom na rozsah skalného masívu nad cestou, jeho porušenosť a skutočnosti zistené počas realizácie sanačných prác, je potrebné pokračovať v ďalších častiach. Riziko by mohlo minimalizovať práve vybudovanie ochrannej galérie po sanácii skalnej steny:

„Vzhľadom na zistené a predpokladané skutočnosti zhotoviteľ geologickej úlohy v záverečnej správe odporúča vykonať podrobný inžinierskogeologický prieskum v ďalšej rizikovej oblasti skalného masívu, vyčistiť skalné steny od vegetácie a skalných úlomkov, podľa zistených skutočností navrhnúť a realizovať sanačné  práce. Najväčšie nebezpečenstvo uvoľňovania a pádu blokov hornín rôznej veľkosti hrozí po extrémnych alebo dlhotrvajúcich zrážkach, v dobe topenia snehu a pri náhlom odmäku.“

Sanácia skalného brala Strečno si v rokoch 2016 až 2017 vyžiadala náklady vo výške 1,24 milióna eur. V rokoch 2018 až 2019 bol zrealizovaný Inžinierskogeologický prieskum svahových deformácií s cieľom lepšenie prevencie zosuvných rizík aj v lokalitách Babín, Liptovská Štiavnica, Mojšova Lúčka a Lodno v rámci Žilinského kraja.

VIDEO: Video z dnešného pádu skalného masívu pod Strečnom